U Aldota

“Debil! Čistý debil! Vyšľachtená rasa!” manažérové nadávky sa stupňovali. Ja som sedel pred ním s hlavou ako po opici. Bolesť tancovala hlavou, plecia mi ovísali a ruky sa mi klepali na kolenách. Snažil som sa sústrediť a rozpomenúť si, čo sa vlastne stalo. Myšlienky sa vynárali náhodne ako svetlá áut z hmly. *** Totiž, včera prebehol audit. No mesiac v […]

„No čo, Monči, čo si zas vyviedla?“ mama sa ma pýta, keď som už asi tretíkrát do nej drgla chrbtom pri hraní sa s bábikou. Sedela v kresle, popíjala kávu a ja som sa opierala o jej kreslo. V rukách som držala drobnú bábiku, česala som jej husté dlhé vlasy, mala ich dlhšie ako bola ona sama. Úlohy som si spravila v družine, aby mi zostalo viac času na hranie. Len […]

Stála som pri katedre a rozhliadala sa po triede. Žiaci pred chvíľou otvorili zošity, prvé čiary vystupovali na linajkový papier. Téma „Načo som hrdý vo svojom živote“ určovala výchovný charakter hodiny, žiaci si mali uvedomiť svoju hodnotu. „Načo som hrdá ja?“ vnútorný hlas sa ma pýtal rovnako ako duchovné hlasy každého žiaka. Pomaly som vykročila pomedzi […]

Milan nepůsobil vůbec hubeně, ale na obou videozáznamech pozoroval Petr, coby externí podnikový detektiv, obrovský rozdíl. Petr už hodinu sledoval tyhle záznamy a chtě-nechtě si musel přiznat, že tenhle muž na sklonku svých padesátin prožil svůj objev Boha. Milan totiž na začátku směny přistoupil ke svému pracovnímu stolu, z malých šroubku si na boku pracovní desky […]

Rubínová žiara zo zmesi slnečného jasu a červeného lístia objímala sporo odeté stromy, na sýtožltej tráve sa les trblietal ako obrovský drahokam. Skrz červený jas smerovalo malé ryšavé stvorenie na neveľkú lúku na okraji lesa. Drobný ňuňo zastal chvíľu nasávajúc vzduch zo všetkých strán. Potom zdvihol hlavu k slnkom ožiarenému nebu a na nosových dierkach mu […]

Kvapky dažďa dobiedzali na Petra ako roj divých včiel a pomaly roztápali pôdu pod jeho chodidlami ako oheň železo. Chumáče blata sa lepili na topánky nevysokého chalana. Jeho stĺpovité nohy sa zabárali do blata ako lyžička do roztopeného masla. Kvapky blatovej vody kropili spodok nohavíc, Peter sa čoraz viac podobal na blatuliaka. Cítil sa ako ryba, keď ju obaľujú do […]

Tráva šíro-šírej pustatiny sa mierne hýbala vo vánku. Muž ako socha stál na vyvýšenom mieste pozerajúc v smere zapadajúceho slnka. Modré nohavice sa na konci schovávali v ozdobených čižmách, pod koženou zbrojou sa skvel belasý kaftan pretkávaný striebornými niťami. Ľavá ruka voľne spočívala na meči priprevnenom po ľavom boku. Neďaleko sa voľne pásol jeho […]

Dvere malého dreveného kostolíka vrzli. Do šera kostolného ticha sa votrel slnečný jas, ktorý siahal až do polovice cesty k oltáru. Kovbojský klobúk a ostrohy na jazdeckých čižmách však zastali na prahu božieho chrámu s pár lavicami. Žena sa hlboko nadýchla. Chvíľu čakala, kým si oči zvykli na prítmie a rázne vykročila do vnútra. Jej zrak spočinul na starom […]

„Peťo? Mohol by si prísť? Mama je na tom veľmi zle! Už týždeň odmieta jesť! Vyhrážam sa jej, plačem, sľubujem, nič nepomáha,“ pomedzi vzlyky sa ozýval mladý dievčenský hlas. Koľko to mohlo byť rokov? Možno aj päť. Mladá žena stála vtedy pred bránou dospelosti, teraz znel hlas výrazne ženský. „Áno, Ľubka, Ale až večer, teraz som ešte v práci. Môže byť […]

„Nejde to!“ zrevalo Ut, no jeho krik sa prejavil ako bolestivý rev opice. „Ani mne!“ opakovalo Ol, takisto v podobe opa. Obidva vresky vyzneli ako bolestivé nahováranie opičieho páru. Svojim rykotom plašili vtáky a ostatné zvieratá v džungli. Rukami udierali naokolo seba, dupali a stromy sa knísali pod náporom ich statných tiel. Lomoz pokračoval až do ich úplného […]