„No a čo! Tak som sa na ňu usmial! Nabudúce ju rovno pretiahnem!,“ môj preslov ukončilo tresknutie dverí a môj hlasitý rev pokračoval, „čo mi máš čo hovoriť do toho. Je to kolegyňa, patrilo sa ju pozdraviť. My sa v práci bežne zdravíme úsmevom!“ No sotva moje slová zanikli, ozvalo sa tiché rinčanie. Reťaz, možno nákova, prebleslo mi hlavou a už sa objavilo […]
Pokračovanie článku