Herkules a jeho bratranec Jolaos sedeli v záhrade domu postaveného vo voľnej prírode. Spev vtákov pomaly utíchal, príroda sa pomaly chystala na príchod nočných zverov. Suché konáre v ohni nahlas praskali. Sem-tam vyskočili iskry zo živice. Na ražni sa opekali dve kurčatá, obom tieklo dolu krkom víno. Oranžová farba ohňa vyťahovala spomienky z ich mysle, […]

Rubínová žiara zo zmesi slnečného jasu a červeného lístia objímala sporo odeté stromy, na sýtožltej tráve sa les trblietal ako obrovský drahokam. Skrz červený jas smerovalo malé ryšavé stvorenie na neveľkú lúku na okraji lesa. Drobný ňuňo zastal chvíľu nasávajúc vzduch zo všetkých strán. Potom zdvihol hlavu k slnkom ožiarenému nebu a na nosových dierkach mu […]

Dvere malého dreveného kostolíka vrzli. Do šera kostolného ticha sa votrel slnečný jas, ktorý siahal až do polovice cesty k oltáru. Kovbojský klobúk a ostrohy na jazdeckých čižmách však zastali na prahu božieho chrámu s pár lavicami. Žena sa hlboko nadýchla. Chvíľu čakala, kým si oči zvykli na prítmie a rázne vykročila do vnútra. Jej zrak spočinul na starom […]

„Nejde to!“ zrevalo Ut, no jeho krik sa prejavil ako bolestivý rev opice. „Ani mne!“ opakovalo Ol, takisto v podobe opa. Obidva vresky vyzneli ako bolestivé nahováranie opičieho páru. Svojim rykotom plašili vtáky a ostatné zvieratá v džungli. Rukami udierali naokolo seba, dupali a stromy sa knísali pod náporom ich statných tiel. Lomoz pokračoval až do ich úplného […]

„No a čo! Tak som sa na ňu usmial! Nabudúce ju rovno pretiahnem!,“ môj preslov ukončilo tresknutie dverí a môj hlasitý rev pokračoval, „čo mi máš čo hovoriť do toho. Je to kolegyňa, patrilo sa ju pozdraviť. My sa v práci bežne zdravíme úsmevom!“ No sotva moje slová zanikli, ozvalo sa tiché rinčanie. Reťaz, možno nákova, prebleslo mi hlavou a už sa objavilo […]