Hladovka

„Peťo? Mohol by si prísť? Mama je na tom veľmi zle! Už týždeň odmieta jesť! Vyhrážam sa jej, plačem, sľubujem, nič nepomáha,“ pomedzi vzlyky sa ozýval mladý dievčenský hlas.
Koľko to mohlo byť rokov? Možno aj päť. Mladá žena stála vtedy pred bránou dospelosti, teraz znel hlas výrazne ženský.
„Áno, Ľubka, Ale až večer, teraz som ešte v práci. Môže byť o pol šiestej? Mám totiž čosi dohodnuté neskôr.
„Dobre. Pripravím ti hranolky, ako si ich rád jedol,“ trochu posmelený hlas sa rozlúčil.
Veru, Ľubka ich vedela dobre robiť, vždy som si na nich pošmakoval.
„Mame tiež niečo nachystaj. Zeleninový vývar s kuracím mäsom, rozmixovaný, aby ho mohla hneď vypiť.“
„A-a-a…čo ak ani teba neposlúchne?“
„O to sa ty nestaraj,“ hrešil som ju polovážne, nevedela totiž, že som sa amatérsky venoval psychoterapii.
Vlastne, ani ma nenapadlo, že by sa mi to nemohlo podariť.

Keď som uvidel Simonu, Ľubkinu mamu, zapochyboval som, či ubehlo len päť rokov. Podľa jej zostárnutej tváre by som si mohol myslieť, že aj desať či päťnásť. Vrásky schovali jej šibalské očká, i plamienok energie, ktorý jej pred rokmi ožaroval tvár, už akosi vyhasínal. Tupo hľadela von oknom. Pery sa tisli jedna k druhej, akoby každá mrzla a jedna druhú zohrievali. Bezzubé ústa nevydávali hlas, dych naznačoval len chabý pohyb pŕs.
„Nechaj nás osamote, Ľubka. A jedlo nám nechaj tu na tácke,“ vyprevádzal som ju z izby.
Prisunul som si stoličku a prehovoril k Simone. Nečakal som, že bude nejako reagovať, no obočie sa znížilo a pôsobilo na mňa ako výstražná značka.
„Budem hovoriť, nemusíš odpovedať. Určite si slabá. Ale aspoň zatvor oči a počúvaj môj hlas. Nebudem ťa presviedčať, aby si jedla. To už nechám na tebe.“
Na chvíľu som sa odmlčal a mĺkvo pozoroval jej tvár. Zatvorila oči. Pomaly som odriekaval formulku na uvoľnenie tela, a moje slová sprevádzalo Simonino hlboké dýchanie.
„Predstav si, že sa Ľubka vydáva. Má krásne biele šaty, ty sedíš v prednej lavici a pozoruješ svoju dcéru. Určite je šťastná a chvíľami sa pozerá na teba. Usmieva sa. Ako sa ty cítiš?“ navodzoval som atmosféru a pomaly ju tlačil k pocitom šťastia.
V kútikoch oka sa objavili diamanty sĺz. Ligotali sa na svetle ako trblietavý make-up. Cítil som, že to je radostný plač matky prežívajúcej radosť zo šťastia svojej dcéry, keď sa malé dievčatko zrazu zmení na dospelú ženu. Chvíľu som ju nechal slniť sa v pocitoch radosti, či hrdosti a potom som pomaly pokračoval.
„Teraz si predstav, že tvoja dcéra prichádza za tebou s prosbou o pomoc. V rukách drží malé bábo. Je unavená a prosí ťa o pomoc. Podáva ti malinké dieťa do rúk. Ľahne si na gauč a zaspáva. Malé bábo sa na teba usmieva“ po mojich slovách kvapli slzy z nosa na ústa. „ Je to dievčatko, že? Podobá sa na Ľubku, má vlásočky jej farby, aj noštek má ako ona. Držíš vnučku, ale máš pocit, akoby si držala nanovo svoju vlastnú dcérku.“
Jemný úklon hlavy naznačil, že slová vyvolávajú živé pocity. Pery sa predĺžili, pripomínali pohľad matky, keď sa usmieva na svoje dieťa.
„Presunieme sa do inej doby. Sedíš v detskej izbe na hojdacom kresle a pred tebou sa hrajú dve deti…“
„Čo dve, päť!“ otvorila oči, v každom oku žiaril uhlík radosti, a pravačku s roztiahnutými prstami natiahla ku mne.
Výbuch radosti vyburcoval aj mňa k smiechu a dobrej nálade.
„Keď chceš, kľudne aj päť,“ s radosťou som sa pustil do hranoliek a otrčil som ku nej pohár s polievkovým koktejlom, „páči sa! Na zdravie tvojim piatim vnúčatam!“
No nezjedol som ani polovicu hranoliek a už mi pípala esemeska, že či dedko nezabudol na svojho vnúčika Kevina. No veru, aj hej, pomyslel som si a už som sa lúčil so ženou pochlipkávajúcej z pollitráka. Kým som sa obul, ešte som počul mená detí, čo sa hrali v mysli svojej babky. Možnože Ľubka bude mať naozaj päť detí, čo ja už len môžem vedieť?

Poukaz

12.06.2022

Štrkovisko neveľkého parkoviska zašušťalo. Kolesá modrého SUV-čka sa pomaly dotočili. Motor stíchol. Vodič pedantne skontroloval vnútro auta. Akonáhle pootvoril dvere, prudký závan ich znovu zatvoril. Muž bezhlasne pohýbal ústami a silnejšie sa oprel do dverí. Drobné kvapôčky večerného mrholenia mu ochladili tvár, vietor rozfúkol dozadu učesanú šticu a jeho kanady [...]

Zaľúbené

13.04.2022

Obligátne Pohárik Štípanec Objatie Bozk A prebdená noc Víno Šteklivý pohyb, pekný úsmev. Sukne záhyb a vášne rev. Tanec v duši, víno v čaši, ruka na zadku, bozk na pery Iná Drží ju v náručí, zajtra je tam iná. Snáď zajtra sa pošťastí a nájde sa láska divá. Zatiaľ ona ticho plače, chcela by ísť za ním, no nemôže už nikdy viac. On už na ňu [...]

Starec

08.04.2022

Odišla tíško ako prišla romantika v diaľke stratená. Už len hádky, krik a pleš rokmi zošedivená. Zabehnuté koľaje, železný zvyk, škripot zubov a hlučný ryk, taniere obité starobou a srdce zničené chorobou. Ja starec premárnil všetko, nemám už ničoho, ani život, sily ani lásky či niečoho. Nádej už zmizla, hrob sa otvára, zbohom život, smrť ma premáha.

Igor Matovič  / Jozef Pročko /

Možnosť skrátiť volebné obdobie aj referendom sa nezavedie. Plénum odmietlo novelu Ústavy z dielne matovičovcov

03.12.2024 18:13

Podľa súčasnej právnej úpravy sa môže volebné obdobie skrátiť len na základe uznesenia parlamentu, nie referendom.

Donald Trump, Emmanuel Macron

Trumpa pozvali na otvorenie katedrály Notre Dame. Zmieri sa s Macronom?

03.12.2024 18:00

Hoci je oficiálnou hlavou štátu stále Joe Biden, na slávnostnom otvorení obnovenej katedrály Notre Dame v Paríži bude USA reprezentovať jeho nástupca.

andrej babiš

Poslanci odmietli uznesenie k súdnemu zmieru medzi rezortom vnútra a Babišom

03.12.2024 17:55

Návrh predložila skupina poslancov parlamentu za opozičnú SaS.

Peter Pellegrini

Pellegrini odcestuje do Lotyšska. Na vojenskej základni v Adaži navštívi slovenských vojakov

03.12.2024 17:44

Slovenskí vojaci tam pôsobia v rámci vojenskej misie NATO.

Aleš Horváth

Posadťe sa, hneď prinesiem kávu. Aj koláčik si prajete?

Štatistiky blogu

Počet článkov: 23
Celková čítanosť: 46051x
Priemerná čítanosť článkov: 2002x

Autor blogu

Kategórie