Založ si blog

Ctiteľ

„Čo teraz?“ visela mi otázka na očiach.
Lesy popri liptovskej trati sa mihali vlakovým oknom. Trochu dlhšie sa mi ligotala Liptovská Mara, v diaľke slnko kývalo dňu na rozlúčku. A ja som len nemo hľadela na meniace obrazy tejto telky, kde jediný zvuk vydávali vozne.
V mysli som opäť uvidela, ako sprievodca prišiel za mnou. Skontroloval lístok, silným stiskom ho štikol a akoby pomimo utrúsil:
„Slečna, keď dorazíme do Popradu, tak mi končí služba. Môžete ísť so mnou!“
Ani som nevedela ako a už ma ťahal za ruku. Moje nohy neposlúchali moju hlavu, ale jeho nenásilné ťahanie. Stále čosi bľabotal, ako sa budeme mať spolu dobre, ako si u neho doma vybudujeme hniezdočko lásky a budeme spoločne nažívať v šťastí.
„Tu ma počkaj! Nieže mi ujdeš!“
Jemne ma posunul ku oknu, ktoré sa chvíľami otváralo ako ústa, keď zívajú. Nestihla som sa ani porozhliadnuť a už sa mi v ušiach ozval šťukot zámky.
„Čo teraz?“ sadla som si na sklápaciu stoličku a nehlasne pozerala von oknom, zatiaľ čo ma vlak sácal do rôznych strán.
Cestou som mu povedala, že idem do práce a nemôžem ísť s ním. Darmo. Vraj si nemám vymýšľať.
A keď som počula, že sme v Liptovskom Mikuláši, ani mi nenapadlo zabúchať na dvere. Len som sa nečujne viezla ďalej a obdivovala hrebene slovenskej pýchy. Sem-tam mi zakrývala výhľad zeleň pri trati.
Myšlienky šprintovali hlavou, keď som v Poprade počula otvoriť dvere. Tento štíhly chlapík, podstatne starší odo mňa ma neochvejne chytil za ruku, druhou si strhol kabát a remeň svojej tašky.
„Už sme tu! Opatrne, aby si nespadla! Minule tu jedna zle stúpila a jej črevá viseli na vlaku až do Košíc,“ príjemný hlas znel celkom láskavo, opantával moju myseľ a ja som šla za ním poslušne ako malá školáčka za svojou učiteľkou.
Odvádzal ma a rozprával, ako sa jeho matka poteší, že si našiel pekné a dobré dievča. Chválil ma, ako som poslušne s ním išla. Ja som gúľala očami, kadiaľ ma to len viedol. Snažila som sa zapamätať smer, no pri mojej orientácii som to po chvíli vzdala. Svet sa so mnou zatočil. Rozmýšľala som, ako dám vedieť do práce moju neprítomnosť. Vlastne, šéf už musel dávno zistiť, že už neprídem. Ani číslo som nevedela, takže som nemohla ani nikoho poprosiť. Ktovie, či vôbec u neho doma majú telefón,. Kiežby existovali telefóny, ktoré by sa dali dať do kabelky a človek by mohol odkiaľkoľvek zavolať.
„Toto je môj dom!“ zahlásil, keď sme vošli dovnútra.
Obzerala som sa, či neuvidím veľkú nevkusnú plastovú vec s točiacim sa ciferníkom,
„Môžem zavolať aspoň mame? Že som v poriadku,“ hanblivo som zo seba niečo vysúkala, poškuľujúc, či mi za to nebude nadávať.
„Nemáme telefón. Matka telefonovala dosť kamarátkam, vieš veľké účty, medzimesto, tak som to nechal odpojiť. Zajtra mám voľno, môžeme ísť spolu na poštu zavolať.“
Zaviedol ma do izby na poschodí. Uvítala ma vyvetraná a chlapsky uprataná miestnosť. Sadla som si na kraj postele, kým sa môj ctiteľ-únosca išiel umyť do kúpeľne. Potom sa objavil s tanierom v ruke a na tomto kráľovskom podnose sa niesli dva chleby s maslom a šunkou a šálka šípkového čaju. Veru, vo vlaku mi celkom vyhladlo.

Mamutia báseň

27.07.2020

V praveku sa strhol boj, v obeť padol revír môj Vyhnali nás cudzí ľudia a naše hlavy hanbou smrdia. *** Brodí sa snehom tlupa každý len v teplo dúfa. Do sucha noha mieri kde bude v teple, mieri. Po boji nepriateľ ich naháňa a im na tvári zostala hana. Zrazu huba na kameni po zjedení im svet mení. Na stenách náhle idú mamuty ich očiam mozog mäso núti. No stáda len po [...]

Kamarat a víno

23.07.2020

Keď som stretol Andrejku, telom mi prešiel pocit akoby som ju poznal veky. Podávala mi darčekovú tašku a v nej fľašku vína. Keď som doma vytiahol opojný nápoj, na skle visel lístok s čudnou vetou: „Ďakujem, kamarát!“ Vŕtalo mi to hlavou. Pár dní pred tým sme si písali, ale nedalo sa povedať, že by som ju poznal skrz naskrz. A aj to slovo o kamarátstve malo zvláštnu [...]

Alarma!

22.07.2020

„No vieš, ten La bomba!“ hovoril mi nedávno kamarát, že videl jedného nášho spoločného známeho. S úsmevom som prikývol, vedel som koho myslí. V mysli sa mi vynoril obraz asi tridsaťpäťročného chlapíka, blonďáka s dlhou šticou a pár dní neoholeným strniskom. Stredne vysoký muž chodil vo vínovo červených montérkach na trakoch a sýtozelenom tričku. Okolo krku [...]

koronavírus

Vedci z Bratislavy sa sťažujú, že sú odstrihnutí od peňazí na výskum COVID-19

08.08.2020 06:44

Bratislavské vedecké tímy sa nedostanú k financiám na výskum ochorenia COVID-19 v rovnakej miere ako vedci z ostatných častí Slovenska.

Ján Šanta

Šanta: Chcem veriť, že poslanci nového šéfa prokuratúry ešte nevybrali

08.08.2020 06:20

Bol jedným z prvých, ktorí sa spomínali medzi kandidátmi na nového generálneho prokurátora. Ján Šanta si na funkciu trúfa, hoci ho zatiaľ nikto s ponukou neoslovil.

Lebanon

Bomba? Libanonský prezident pripúšťa zásah zvonka

07.08.2020 18:18

Krátko po tom, čo polícia rozohnala demonštrantov, obviňujúcich úrady z nedbalosti, ktorá viedla k ničivej explózii v Bejrúte, libanonský prezident varoval pred predčasnými závermi.

LIETADLO havária india

Pri havárii lietadla zahynulo najmenej 16 ľudí, 123 utrpelo zranenia

07.08.2020 18:02, aktualizované: 19:15

Lietadlo spoločnosti Air India Express v juhoindickom štáte Kérala skĺzlo z dráhy a rozlomilo sa.

Aleš Horváth

Posadťe sa, hneď prinesiem kávu. Aj koláčik si prajete?

Štatistiky blogu

Počet článkov: 14
Celková čítanosť: 16009x
Priemerná čítanosť článkov: 1144x

Autor blogu

Kategórie