Založ si blog

Enka, 3. časť

Essi sa uvedomil, že stojí pri nádherne oblečenej kráľovnej v dlhých svetločervených zamatových šatách. On bol oblečený ako silný bojovník v kružkovanej zbroji so špicatou prilbicou a krátkym obojsečným mečom. Kráľovná vyzerala tak na devätnásť s krásnymi čiernymi vlasmi, kde kučery boli ako korunka, on mal zarastenú bradu ako zrelý muž.
„Enka?“
„Essi?“
„Čo sa deje? Kde to sme?“
„Neviem.“
„Ani ja, ale sme tu sami. Porozprávame sa konečne spolu?“
Enka sa pousmiala. Pokrčila plecami. Pozrela dolu. Keď sa Essi snažil skloniť, aby videl do tváre, uhýbala zrakom. Chvíľu takto krúžili okolo seba ako takí dvaja motajkovia. Essiho to prestalo baviť a chytil jej mladú tvár. Silno ju držal a pobozkal na plné pery.
Strelená facka i prižmúrené oči neboli očakávanou odozvou.
„Prestaň!“
„Dobre!“ aj Essi sa naježil. „Ale chcem vedieť, prečo si taká!“
„Nepoviem!“ Enkine oči sa zmenili na žiarivomodré.
Enka v tom momente odsotila Essiho, ktorý pri vstavaní tasil meč.
„Povedz, čo si s ňou spravil, Painaja!“
„Odkiaľ vieš moje meno?“ zmenený hlas prezrádzal, že to nie je Enka.
„Žrekyňa mi to povedala!“
„Múdra žena, ale aj na mňa je prikrátka!“ Enkina ruka sa vystrela a blesk odhodil Essiho preč.
„Enka mi o to stojí, aby som o ňu bojoval!“
Druhá ruka spôsobila to isté. Enkin-démonov hlas sa zarehotal.
„Ako?“
„Svojou láskou!“
„Tú ona dávno nepotrebuje, vzdala sa jej, a naplnila svoje srdce strachom. A skrz ten strach som sa jej do srdca vpratal aj ja. Ha-ha-ha! Smútok a strach, to je moja živná pôda.“
„Ale v jej srdci je aj láska!“
„Už dávno nie! Svojim hnevom, či nerozhodnosťou spálila všetky mosty, aby mohla milovať!“
„Je matkou, a miluje svoje dve deti. Videl som to na vlastné oči.“
„Obidve lásky ju spútavajú. Nadíde čas, keď svojim hnevom ich odoženie preč od seba, a takto stratená v mori žiaľu bude jej celá duša moja! Postupne som spôsobil, že zmizli všetky osoby, ktoré by ju mohli milovať, alebo ktoré by mohla ona milovať!“
„Ešte stále som tu ja!“
„Ty si úbohý červ! Ona ťa nenávidí, lebo ju spútavaš svojou falošnou láskou. Svojou prílišnou ochotou na ňu stále tlačíš, a pritom ťa ani nepotrebuje!“
„Nie, nepotrebuje ma!“
„Tak prečo sa stále do nej staráš?“
„Lebo ju milujem!“
„Ty miluješ iba samého seba. Ty nemiluješ ju, ale samého seba v nej. Skôr či neskôr ju znenávidiš, lebo i ty neznášaš samého seba. Ale obaja budete moje klenoty, mojou výhrou, lebo ste mali obaja srdce plné hlbokej lásky.“
„A čo ak nie!“
„Sám tomu neveríš!“
„Ale ja verím Enke, a tomu čomu mi raz povedala. Že raz sa nájde osoba, ktorá ma bude milovať.“
„Enka už nie. Tú spaľuje bolesť, smútok i hnev. To všetko ju vženie do samoty, že i uprostred davu ľudí sa bude cítiť horšie jak na pustom ostrove. A keď všetkých odoženie od seba, bude žiť doma sama zavretá medzi štyrmi stenami, potom jej ukážem ako ju všetci milovali a že to všetko stratila. Potom bude nádherne zúfalá a ovládnem celé jej úbohé srdce. Bude trpieť, že si bude radšej priať zomrieť, ale ja jej to hlboké zúfalstvo dám vypiť až do dna!“
„Viem, že má aj ona mňa rada.“
„Ale sa ťa bojí. Bojí sa, že o teba príde.“
„Milujem ju!“
„To tvrdili všetci. Ale stačí, že na chvíľu v nej zbĺkne hnev a poletíš aj cez zatvorené dvere!“
„Mám dosť síl. Bojím sa jej hnevu, srší z nej niekedy ako ostrý meč, ale som ochotný podstúpiť kvôli nej akúkoľvek skúšku!“
„A prečo ti toľko na nej záleží? Vari preto, že si toľko do nej investoval? Kupoval si jej telo i dušu?“
„Nie, nekupoval. Považoval som to v tej chvíli za dôležité.“
„Tak prečo  si jej odmietal  pomôcť so synom?“
„Lebo… lebo…“Essi jachtal, nevedel nájsť odpoveď. „Lebo Enka na to využívala moje city.“
„A prečo keď ju miluješ ti to tak vadí, há? Myslela si o tebe, že si iný ako ostatní chlapi. Priznaj si to, pomáhal si jej, aby si užil jej telo, aby svojimi citmi ovlažila tvoju dušu. Bol to len obchod, ktorý si robil.“
Essi sklonil hlavu. Painaja mal pravdu. Tiež sa správal k Enke vypočítavo. Keby ju skutočne miloval, tak by sa z nej tešil. Lenikoa mu to tiež raz hovorila, že niekoho miluje, a aj keď nemôže byť s ním, teší sa z toho, že ten druhý žije v zdraví a raduje sa z jeho šťastia. Toto on pri Enke nikdy nedokázal. Vždy čosi robil pre ňu a ako Painaja hovoril, čakal vždy za to niečo – že ho Enka bude liečiť svojou láskou.
Myšlienky, ktoré ho napadali boli horšie ako šípy z nepriateľských lukov. Painaja mal pravdu a on sa začínal cítiť zhnusený sám zo seba. Z toho, ako klamal samého seba a nahováral si mnohé veci.
„Škvaríš sa vo svojom vlastnom vnútre. Si taký istý ako ostatní chlapi. Možno viac zranený a viac citlivý ako iní, ale si taký istý smilník, kupliar, či zlodej ako ostatní. Všetci ste rovnakí. Samého seba presviedčate, ako vám ide o dobro ženy, a pritom ju iba využívate na svoje chúťky. Je pravda, že tebe nešlo o telo ako také, ale jej vzdychy a dotyky si chcel využiť pre svoje vlastné zranené city. Fuj! Pľujem na teba, ty smraďoch, čo serieš hnoj z úst!“
Essimu bolo na zvracanie z tej nahej pravdy, čo o ňom povedal Painaja.
„Ale na ostrove som sa pre ňu obetoval…“
„Lebo nenávidiš seba a svoj vlastný život. Je ti na zvracanie zo samého seba, lebo pohŕdaš i svojim vlastným životom. Potajme si dúfal, že zomrieš a preto si ju zachraňoval. Najradšej by si sa rozdvojil a skopal samého seba k smrti, keby sa to dalo. Ale ja ti to doprajem!“
Enka-démon luskol prstami a zrazu stáli dvaja Essi vedľa seba. Ten druhý začal kopať prvého, šermovali až zdvojený Essi zložil pôvodného.
„Lenže ja som srdcom bojovník, Painaja!“ niekde vo vnútri vzbĺkol oheň odhodlania.
Mela pokračovala, než vytvorený Essi skončil horeznačky na zemi, kde mu pôvodný Essi sedel na krku.
„Zabi ho! Tak ako si to v hĺbke srdca vždy túžil urobiť!“
Essi natiahol obe ruky s mečom.
„Na čo čakáš? Chceš ešte dlho trpieť?“
Essiho rukami čosi zatriaslo. Odhodil meč a pravou rukou urobil porazenému Essimu znak kríža na čelo.
„Odpúšťam ti, môj nepodarený brat!“ ako to pôvodný Essi urobil, zduplikovaný Essi zmizol. Zmizli i oba meče.
„Poradil si si!“
„Lenikoa mi raz vravela, že je dôležité v živote odpúšťať. Druhým i sebe!“
„A Enke neodpustíš?“
„Tej nemám čo odpúšťať, tie bolesti som si spôsobil sám,“ priamo do očí jej hľadel.
„Obetuješ sa, a čo z toho máš? Aj tak ťa nechá ako tých ostatných.“
„Nezmierim sa s tým, lebo chcem, aby bola šťastná.“
„A čo ak jej šťastie spočíva v tom, že bude sama? Ďaleko od ľudí, čo by ju zraňovali? Tam, kde bude mať pokoj od všetkých tých rečí, bez obáv, že niekoho stratí?“
„Život v samote ešte nikdy nikoho neurobil šťastným. Viem, že ona je mojou ženskou podobou, a život ma naučil, že človek dokáže byť šťastný iba vo vzájomných vzťahoch. Že aj tie zranenia patria k tomu, lebo my ľudia sme takí, že máme stále očakávania od druhých, a práve skrz tie očakávania sme sklamaní.“
„Prečo ju chceš meniť? Zasadený strom nepresadíš.“
„Ja ju meniť nebudem. Ja jej len ukážem iný život. Bude na nej, či sa pre taký život rozhodne sama. Verím v kútiku duše, že je v nej ešte kúsok lásky k životu, a láska sama ju zmení.“
„Guráž máš. Ale čo ak toto tvoje očakávanie zmení teba? A ty sklamaný jej láskou sa mi poddáš?“
„Toto nie je očakávanie. Toto je moje rozhodnutie.“
„Vieš, že tá nehoda, ktorú zažila, ju predurčila k ochrnutiu na celý život? Si si vedomý toho rizika, čo v sebe nosí?“
„Budem ju niesť, ako na tom ostrove. Podopriem ju!“
„Nebude ti môcť darovať ani kúsok lásky.“
„Pokiaľ ju to urobí šťastnou…“
„Nevieš, o čom vravíš. Zatrpkneš a budeš sa cítiť sklamaný životom. Nevieš, aká choroba, aký neduh je v nej skrytý.“
„Budem si odpúšťať, dovtedy to bude treba.“
„To si tak zničený životom, že zrovna ju si vybral, že ju budeš ako upír vyciciavať? Čo zlého ti urobila, že chceš žiť z jej energie?“
„Ale ja ju k životu nepotrebujem, ani jej lásku, ani jej city. Tam v lese som sa naučil láske k samému sebe. Keď som držal to lano v ruke, som si uvedomil, že i keď by som sa najradšej vyfliaskal, tak som to ja, kto mi dlží tu lásku. Nie Enka, ani nikto druhý. Možno som trdlo, veľa vecí som v živote pobabral, ale odpustil som samému sebe. Preto moje rozdvojené Ja nemalo nado mnou moc. A možno keď Enka uvidí, zmení sa sama. Ale ja ju meniť nechcem. Rozhodol som sa ju brať takú, aká je, aj keď ma bolia jej rozhodnutia, keď vidím, že si nimi ubližuje. Ale viem, že musím rešpektovať jej rozhodnutia.“
„A keď sa rozhodne ťa opustiť?“
„Potom urobím toto,“ Essi ráznym krokom pristúpil k Enke a objal ju okolo pliec. Vytrhol nôž spoza opaska a zapichol jej ho do chrbtice rovno medzi lopatkami. Čierny had vystrčil hlavu roztiahnuc límec ako vejár urodzených paničiek. Essi ľavou rukou chytil hada tesne pod lebkou, had ho tak nemohol uštknúť, a ťahal Painaju z Enkinho tela von. Enka sa zviezla na zem. Had, Essi ho mal na úrovni krku a trčal po kolená, bol celý čierny, lesknúci biely pás pôsobil veľmi hrozivo. Essiho pravá ruka vzbĺkla asi lakeť dlhým ohňom.
„Som bojovník. Budem bojovať o jej srdce, a keď to nebude možné, tak jej budem vždy požehnávať a chrániť svojimi modlitbami,“ ako to Essi dopovedal, zoškvaril hadovi hlavu. Had ešte ukázal tesáky, ešte naposledy zaškrečal než sa smrťou vyparil. I Essi sa zviezol na zem.

„Ty jeden nepodarok! Veď si ju mohol zabiť,“ vyčítala mu Lenikoa, keď jej po prebudení vyrozprával, čo sa dialo.
„Ako sa má Enka?“
„Enka spí, ale už ju môžeš zobudiť. Pozerala som jej oči, má ich už normálne.“
Essi sa pousmial. Enka pokojne spala, keď si sadol vedľa nej berúc jej ruku do svojich. Jemne jej ju pohladil.
„Enka! Miláčik! Vstávame!“ ticho, šeptom ju volal. Ešte niekoľkokrát jej zašeptal, než pomaličky otvorila oči.
„Kde som to?“
„U žrekyne Lenikoy. Mojej kamarátky. Liečila tvoju dušu.“
„Pamätám si, že som sa išla prejsť nad skalný ráz, potom sa mi zatočila hlava a viac si nepamätám,“ Enkin hlas bol pokojný, pod chvíľou sa i usmievala.
„To je v poriadku, Enka. Môžem ti niečo povedať?“ Essi kútikom oka zbadal, že sa Lenikoa mračí.
„Áno, ale chce sa mi ešte spať.“
„V poriadku, láska moja.“
Enka sa len rozpačito usmiala. Nemala dosť síl protestovať voči takémuto osloveniu.
„Vieš, možno som len na chvíľu v tvojom živote. Ale chcem, aby tá chvíľa bola pre teba radostnou. Stojím o teba, a chcem, aby si bola v živote šťastná. Nie vždy som sa správal k tebe správne, prosím odpusť mi to, ale chcem byť ten správny chlap pre teba.“
Enka sa pousmiala a rukou ho pohladila po líci.

Bordel

18.06.2018

Ohnivé pero Q1 2018: "Počúvaj,“ obrovský entuziazmus naplnil vesmírny čln, „dostal som ohromný nápad.“ „Zase chceš pašovať tie myši cez polku galaxie a predávať ich trikrát pod cenu viac »

Parte

27.05.2018

Cestou po parkovisku k môjmu autu som si všimol, že vo vedľajšom aute sedí asi o 15 rokov mladšie žieňa. Blonďavá hlava, vkusný účes a vyletnený outfit vzbudzovali moje sympatie. 'Už len viac »

Milujem ju

06.05.2018

Milujem ženu. Je to láska môjho života. Žena, ktorá ma za chvíľu bude nenávidieť a budem pre ňu ten najhorší na svete. Milujem na nej jej ženskosť. A i náhodným dotykom a bozkom na ruku viac »

Lifeline

Taliani aj Malta odmietli prijať ďalšiu loď s migrantmi. Neľudské, znie z Ríma

22.06.2018 21:27

Taliansky minister dopravy Danilo Toninelli oznámil, že Malta odmietla prijať záchrannú loď Lifeline s 224 migrantmi na palube.

Izrael Palestínčania Gaza protesty zranení

V pásme Gazy sa opäť protestovalo, najmenej 20 Palestínčanov sa zranilo

22.06.2018 21:06

Najmenej 20 Palestínčanov utrpelo zranenia počas ďalšieho zo série protestov na hraniciach medzi pásmom Gazy a Izraelom.

Bašár Asad

Rokovať s USA? Strata času, verí Asad

22.06.2018 20:08

Sýrsky prezident Baššár al-Asad si myslí, že je nezmyselné rokovať so Spojenými štátmi americkými.

Ukrajina

Z jednej zo stredoeurópskych krajín prepašovali na Ukrajinu rádium 226, tvrdí SBU

22.06.2018 19:31

Útvar kontrarozviedky Ukrajinskej bezpečnostnej služby v rámci viacstupňovej špeciálnej operácie zabránil predaju jadrového materiálu v krajine.

Aleš Horváth

Posadťe sa, hneď prinesiem kávu. Aj koláčik si prajete?

Štatistiky blogu

Počet článkov: 103
Celková čítanosť: 33450x
Priemerná čítanosť článkov: 325x

Autor blogu

Kategórie