Založ si blog

Cesta života

Súmrak padal na krajinu a spolu s denným svetlom mizol i zvuk prieskumných lietadiel. Chlap so sekerou rúbal do ľadu, až kým neucítil vodu. Ľad bol hrubý, niečo cez šesťdesiat centimetrov. Uznanlivo pokýval hlavou, vstal a zakýval smerom k veliteľovi. Ten vyslal signál a muži nasadali do nákladných áut. Svetla boli tlmené, nepriateľ nesmie vedieť, že za chvíľu kolóna áut sa pohne smerom k obliehanému mestu.
Vo vzduchu sa vlnili slová, keď regulovčík postupne púšťal auta, aby hluk motorov nezosilnel a neprezradil zásobovanie. Nešli ani za sebou alebo vedľa seba, aby ich nepriateľské bombardéry nemohli zbombardovať. Preto každé auto malo potraviny, deky i prikrývky a aj potrebné náradie či muníciu, aby sa minimalizovali straty pri zneškodnení nákladiaka s výhradne jedným tovarom. Takisto ani ľad nedovoľoval, aby šli dve autá tou istou cestou a naraz. Tu na kraji bol hrubý, ale miestami sa hrúbka menila. Už sa stalo, že nejeden nákladiak naďabil na zmäknutý ľad a auto ani ľudí už nikto neuvidel.
Muži v kabíne boli ticho. Nie, rozhovor by aj tak nebolo počuť cez hluk motorov. Metre ubiehali, obidvaja museli dávať pozor na cestu. Teplomer ukazoval niečo cez mínus štyridsať, relatívne teplo, do rána teplota klesne aspoň pod päťdesiatku. Aj auta mali zapálené ohníky pod motorom, aby vôbec naštartovali. Biele plachty tak nezakrývali len autá pred fínskymi prieskumnými lietadlami, ktoré tu prelietavali a kontrolovali odľahlú časť jazera, ale vytvárali teplejšiu atmosféru.
Svetlá áut smerovali dole, boli ako svetelný had, čo ukazovali niekoľko metrov, aby autá dokázali zareagovať, ak by náhodou bola diera v ľade, či nejaká nevybuchnutá mína netrčala skrz zamrznutý ľad.
Vitalij sledoval oblohu, či sa náhodou lietadlá nevracajú. Fíni, i keď napadli Karéliu, však nepostupovali ďalej. Strážili len svoje hranice a dávali pozor, aby sovieti opäť nevtrhli do Fínska. Oveľa horšie by bolo, keby sa ozvali nemecké Junkersy sprevádzané rýchlymi Messerchmidtmi. Minulý konvoj tiež napadla letka stíhačiek a do Benátok severu dorazila sotva tretina nákladiakov.
„Arsenij, ostarožno!“ vykríkne Vitalij ukazujúc kdesi za horizont úplne vľavo na osamelé lietadlo.
Lietadlo ešte nebolo vidieť, ani počuť, veď kabína hučala ako parná lokomotíva, ale zbadal malé svetielko až s príliš rovným pohybom. Vlastne samotný pohyb naznačoval, že čosi je na oblohe, hviezdy na oblohe sa takmer nehýbali.
„Davaj, davaj!“ Vitalij ani nemusel kričať, Arsenij sám od seba začal pridávať, teraz už bolo jedno, či natrafí na mäkký ľad, alebo ho zasiahne náhodná spŕška bômb, vyrývajúca do jazera diery oveľa väčšie ako ich nákladiak.
„Znáju,“ Arsenij flegmaticky zamrmlal, nemalo cenu sa rozčuľovať.
„Papa, čto proischodit?“ detský hlas sprevádzaný zívaním však prekvapil oboch.
„Serioža?!“ Vitalij sa otáča dozadu, ako keby neveril, že jeho syn je tu.
„ Da, papa!“
Opýtať sa ho, čo tu robí, však nemá zmysel, tak ako nemá zmysel panikáriť. Pohybujúcich sa svetielok na oblohe pribúdalo. Zastaviť a vypnúť svetlá? Zrýchliť a trochu svetlá nadvihnúť? Váhy medzi týmito rizikami ukazovali rovnovážnu polohu. Ľad bol rovnako nebezpečný.
„Davaj, davaj, djadja!“ Seriožka nabádal Arsenija.
„Zatknis, Serioža!“ Arsenij musel teraz premýšľať. Ľad bol síce hrubý, ale dlhodobá záťaž by mohla spôsobiť, že by sa ľad prepadol aj tak. Netušil, či ich lietadlá zhora môžu vidieť, nepotrebovali ani priamo zasiahnuť auto. Stačil by kúsok tvrdého ľadu, ktorý v rýchlosti prerazí cez čelné sklo a zasiahne do hlavy.
Náhle, nestíha domyslieť všetky riziká, cítiť ako autom zatrasie. Vďaka chvíľkovej nepozornosti kvôli malému chlapcovi nabehli na ostrý výčnelok v ľade. Mína? Nie, to už by tu neboli, možno len zdvihnutá kryha, ktorá zamrzla v nesprávnej polohe.
Vitalija hodilo o strechu, bolo to koleso na jeho strane.
Auto spomaľuje, musia zastaviť. Vitalij skáče z auta, hoci kolesá sa ešte odvaľujú. Serioža poza opierky sleduje, že sa Vitalij chytil za hlavu, zbadal totiž neďaleko presakujúcu vodu. Otecko zmraštil obočie, tadiaľto išiel asi polhodinu dozadu jeho kamarát, ďalšia daň tejto vojny.
Akonáhle auto zastavilo, vyskočil aj Arsenij. Ani nerozmýšľal, len beží rovno ku skrinke s náradím. Nad ňou je pripnutý kľúč. Primrzol, ale Arsenij už s tým rátal, a kladivom z kabíny po ňom tlčie ako zmyslov zbavený. Na pätnásty úder kľúč povoľuje. Vitalij zas beží dozadu, na dverách bola pripevnená náhrada.
Rýchlo. Ľad nevydrží dlho. Musia konať. Všetko sa udialo tak rýchlo, že chlapček nestihol začuť ani šomranie, či nadávku od otca, ktorý by inak už nadával ako pohan. Avšak hluk motora bol ako siréna, ktorá ukazovala, kde sú. Vypnúť ho nemohli, asi by už len ťažko naštartovali.
Zamrznuté skrutky držali akoby ich tam niekto zvaril.
„Sergej, cigarety!“ Vitalij kričí na syna, Arsenij však nechápal, no prv než sa stihol spamätať, Vitalij vyťahuje cigaretu a zapaľuje si ju. Potom ju prikladá postupne ku skrutkám,
Puk.
Arsenij otočil hlavou. Pri zadných kolesách sa objavili malé puklinky. Niet pochýb, že aj na druhej strane sa objavili. Silnejúce praskliny sú ako delá keď začali ostreľovať Leningrad, v ktorom žil ako pokojný obuvník, než jedna zatúlaná strela prevalcovala jeho dom na predmestí a pochovala tak jeho s rodinou. Mal vtedy šťastie, jeho vytiahli cez výklad jeho dielničky.
„Pomogi!“ Vitalijov krik ho vyťahuje z mikrospánku spomienok, spoločnými silami povoľujú skrutky. Za každou skrutkou padne za obeť jedna cigareta. To, čo Vitalij dostal za prídel na dva týždne, je nenávratne v prdeli. Jeho jediné potešenie tohto sveta po tom, čo jeho žena zamrzla v Leningradských uliciach kým bol odvelený preč. Aj malého Seriožu našli zakrytého v jej handrách, obetovala sa, aby zachránila aspoň dieťa.
Myšlienky však museli ísť preč. V diaľke začuli výbuchy. Fašistické bombardéry spustili smrtonosný ohňostroj skazy. Nemuseli mieriť, bomby zhadzovali v pravidelných intervaloch, a vytvárali tak líniu mäkkého ľadu. Než ľad zamrzne na potrebnú hrúbku, ubehne aj týždeň. Bombardéry tak dosiahli svojho bez ohľadu na to, či niekoho zasiahli alebo nie.
Obaja dospelí muži vedeli čo ich čaká, ak koleso rýchlo nevymenia. Výbuch alebo utopenie. Obaja muži riešili, či nemajú radšej zobrať chlapca a všetci zmiznúť. Takto by unikli jednej smrti, ale vrhli by sa do náručia smrti druhej, zmrznutiu.
„Triachať samoljoty!“ Arsenij pľuve na zem, napína svaly, skrutky povoľujú, tak ako povolil i ľad pod zdvihákom.
Deravé koleso odhadzujú preč, to nemá cenu života. Sotva však nasadia náhradné koleso, hever sa prepadne úplne do ľadu, auto sadne na zem ako ritka bábätka na nočník. Arsenij ešte natiahne ruku, v priehradke na Vitalijovom mieste je vazelina, ktorou rýchlo premazal skrutky. Ruky, skrehnuté i v rukaviciach z posledných síl ťahajú kľúč.
Počuť, že prasklina sa rozširovala do hĺbky. Vitalij však kľúč hodí do kabíny pod sedačku a obaja nasadajú do auta. Snáď nespotrebovali veľa nafty, mali jej len tak tak na dojazd.
Ešte než Arsenij dupol na plyn, začuli blížiace sa zvuky bombardéra. Do toho masívne praskanie ľadu pod všetkými kolesami. Serioža už mal zopnuté ruky.
„Mamočka, mamočka, pomogi nam!“ šepot i vzlykot splývajú do jedného.
Nevedmo, čo ich viac naháňa, či prasklina pod kolesami alebo bombardér na oblohe.
„Eto charašo, my jezdim,“ Vitalijova ruka prešla synovi po vlasoch.
Arsenij stláča pedál až na podlahu. Auto vyštartovalo a ako šíp letelo po kĺzavej ceste.
„Smotri dorogu!“ upozornil ešte Vitalija. Potom už bolo počuť len hluk motora, na striedačku auta a lietadla.
Bum. Prásk.
Dunenie za autom i niekde okolo znamenalo väčšiu hrozbu z neba. Arsenij sa už ľadom nezaoberal. Držal volant pevne a sústredil sa na cestu pred seba. Vitalij ani nedýchal. Oči mal nalepené na prednom skle, teraz svetlá nemohli zodvihnúť. Nemecké Šťuky len na to čakali.
Po štvrťhodine však všetky zvuky utíchli, teraz už svetlá trochu zdvihli a Vitalij sa obrátil skontrolovať Seriožku. Ten však zaspal cumľajúc si prsty. Otec len prehodil deku cez neho, aby bol v teple.
Ak budú mať šťastie, tak za polhodinu prídu na koniec jazera, potom už obranným valom pôjdu po suchej zemi.

Bordel

18.06.2018

Ohnivé pero Q1 2018: "Počúvaj,“ obrovský entuziazmus naplnil vesmírny čln, „dostal som ohromný nápad.“ „Zase chceš pašovať tie myši cez polku galaxie a predávať ich trikrát pod cenu viac »

Parte

27.05.2018

Cestou po parkovisku k môjmu autu som si všimol, že vo vedľajšom aute sedí asi o 15 rokov mladšie žieňa. Blonďavá hlava, vkusný účes a vyletnený outfit vzbudzovali moje sympatie. 'Už len viac »

Milujem ju

06.05.2018

Milujem ženu. Je to láska môjho života. Žena, ktorá ma za chvíľu bude nenávidieť a budem pre ňu ten najhorší na svete. Milujem na nej jej ženskosť. A i náhodným dotykom a bozkom na ruku viac »

Islamský štát, džihád

V Nemecku obvinili muža z plánovania útoku na klzisko v Karlsruhe

14.08.2018 23:08

Muž podstúpil výcvik ostreľovača u Islamského štátu v Iraku v roku 2016, potom sa v roku 2017 vrátil do Nemecka.

Erdogan

Ignorujte iPhone. Erdogan žiada od Turkov bojkot elektroniky z USA

14.08.2018 22:46

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v utorok vyhlásil bojkot elektroniky zo Spojených štátov.

maduro

V súvislosti s pokusom o atentát na Madura zatkli generála

14.08.2018 20:43

Podľa venezuelských predstaviteľov boli pri pokuse o atentát využité dva drony naložené plastickými trhavinami.

Jozef Roháč

Jozef Roháč sa priznal k vražde, za ktorú si odpykáva trest iný človek

14.08.2018 20:27

Slovák sa priznal k vražde podnikateľa Józsefa Prisztása, pričom súd pred dvoma rokmi právoplatne odsúdil za tento skutok Istvána Hatvaniho.

Aleš Horváth

Posadťe sa, hneď prinesiem kávu. Aj koláčik si prajete?

Štatistiky blogu

Počet článkov: 103
Celková čítanosť: 36785x
Priemerná čítanosť článkov: 357x

Autor blogu

Kategórie