Za oknom vesmírnej stanice tuho snežilo. Mohlo tam byť niečo cez minus tridsať stupňov. Takto teplo tu bývalo iba keď okno stanice bolo natočené k slnku tejto planéty.
Na zemi boli akurát Vianoce. K malej vysielačke priložil zopár šušiek a zelených vetvičiek ktoré mal uložené v príručnom hybernátore.
Zrazu komunikátor zablikal a v malej snežnej gule sa objavila hnedovláska v ružovej blúzke.
„Ahoj, miláčik,“ zašveholila pekná žena, “ veľmi nám tu chýbaš. Prajeme ti krásne Vianoce na tej tvojej planéte. Rýchlo sa nám vráť. Ľúbim ťa, pa.“
Žena sa ešte predklonila, bozkala si dlaň a potom fuknutim poslala pusu cez celú galaxiu.
„Aj ja teba, chrobáčik’,“ zamumlal si muž, odkaz neposielal , aj tak by trvalo roky, než by ho žena videla. Aj tak za pol roka odchádza a bude doma skôr ako jeho vianočný pozdrav.
Obávam sa, že to samo o sebe nie je možné. ...
Digitálny pozdrav už nemôže isť WARp pohonom?... ...
Ďakujem za pochvalu. ...
Zdravím. Dobrý postreh, všetko by sedelo, ...
"Podľa súčasných znalosti prírodných ...
Celá debata | RSS tejto debaty