Založ si blog

Sobota

Slnko len sťažka otváralo moje lenivé oči. Rukou som nahmatal môj staručký mobil, musel ešte nejaký ten piatok vydržať, kým si nasporím na nový, lebo akciový mobil som posunul mojej milovanej žene. Krikľavozelené čísla oznamovali čas niečo po siedmej. Ležérne som ho odložil, dnes v kalendári hlásia sobotu, do práce netreba ísť.

Prevalil som sa na druhú stranu, aby som sa mohol kochať krásnou tvárou môjho zlatíčka. Určite vo sne nakupovala, podľa blaženého úsmevu skúšala nejaké fantastické šaty alebo zbadala tú jednu z futuristických kabeliek, čo poslednú dobu rada pozerala na nejakom e-shope. Bude mať narodeniny, mal by som jej na nejakú prispieť.

Potichu som sa vyšuchotal z postele, po rannej hygiene som prepadol lačno vyzerajúcu chladničku.  Vonku dážď vyhrával bum-bum melódie, iste tam nebolo ako v posteli pod teplou perinou. No snáď by som mohol ženu potešiť, zobral som si dáždnik, no pri mojej šikovnosti som najprv zahral na fľašiach od mlieka a pív cimbalovú kakofóniu.

Nakukol som naposledy do spálne, pusa letela vzduchom na ženino líce, ktorá sa medzitým schúlila ako bábätko v maminkinom brušku. Sotva som otvoril dvere a vykĺzol von, vietor s rachotom zatvoril dvere miesto mňa.

‘Hups!’

Keď som sa vrátil, žena ma čakala s pripravenou maskou č. 22 – znudená a ospalá tvár, mierne nahnevaná.

“ Si jak tank, nemehlo!“ štipľavá poznámka bolí, ale nechcelo sa mi hneď zrána vyrábať adrenalín.

V tichosti som povykladal nákup.

„Čo si mi kúpil?“

„Bounty!“ dodal som veselo.

Ohrnutý nos som si radšej nevšimol, čokoládka zmizla do piatich sekúnd ako obyčajne. Vždy si ju aj tak sama vyberala, keď sme boli spolu v obchode.

Hneď zrána som sa vychystal variť obed. O jednej som mal dohodnuté rande s kamošom, nechcel som meškať sťa slovenský vlak pri snehovej kalamite.

„Aké mäso si kúpil?“

„Stehno, urobím guláš. Dobre?“ tváril som sa veselo.

„Neurobíš radšej rizoto?“

„Že si to ty!“ žartovne som zahlásil.

Ženin vyčítavý pohľad mi ukazuje, že to neboli správne slová. Zo skrinky som vytiahol ryžu miesto vyklíčených zemiakov, tie si spravím na večeru.

Postavíl som na rizoto, a keď sa už dalo, odišiel som do našej minikúpelne oholiť sa.

„Milujem a mám ju rád, chcem s ňou žiť a preto hrám…“ môj spev zablúdil do ženiných  uši.

„O kom to spievaš? Kvôli komu sa holíš?“ žena bola bojovo naladená, keď som sa voňavkoval.

„O frajerke,“ žoviálne som zahlásil do zrkadla, mysliac to ako metaforu na ňu.

Tresknuté dvere boli to najmenej, čo ma čakalo. Môj batoh na rybačku bol komplet vybalený.

„Dnes nikam nejdeš. Mám toho veľa, pomôžeš mi s domácimi prácami.“

‘Nieeee! Prečo zrovna dnes?’ preletela myšlienka mojimi závitmi.

Prikývol som, no odbehol som do spálne poslať kamošovi SMS. Vedel som, že to nepochopí, ale chcel som nejako napraviť  ženinu zlú náladu.

Večer som odišiel skôr do spálne. Zistil som, že zdrojom zlej nálady som bol ja, nechcel som, aby žena mala zlé sny.

„Štefán! Podáš mi diaľkové?!“ žena ho mala možno dva kroky od seba.

„Áno!“ zakričal som, no posledné riadky na strane mi ťahali ešte oči.

„Hneeeeeď!“ žena vedela, že ak to nebude hneď, tak potom nikdy.

Vstal som hltajúc posledné písmena ako chutné omrvinky.

Zahryzol som si do pery, keď som zbadal, že ten ovládač bol iba dvadsať centimetrov od ženinej ruky, stačilo sa natiahnúť.

„Štefan, ty sa chceš rozviesť?“ ženin hlas bol viac smutný ako nahnevaný.

„Prečo?“

„Ráno ideš za frajerkou, div že nerozbúraš celý byt. Potom rýchlo varíš, aby si mohol poobede vypadnúť. Medzitým spievaš ako ju miluješ. Dva týždne sa neholíš, a dnes zrazu vyzeráš jak najväčší fičúr v meste. Keď ti zatrhnem rande, tak si celé poobedie s ňou vypisuješ esemesky. Myslíš si, že som si nevšimla, ako odbiehaš, keď ti mobil zadrnčal?!“

Otvoril som ústa ako ryba. Vysvetliť, či zostať ticho? Celý deň mala nabrúsený jazyk ako po návšteve brusiča. Prisadol som si k nej. Oprela si hlavu o moju hruď, rukou som ju ešte pohladil po líci.

„Ani mi nepovieš, že ma máš rád. Už neviem kedy si mi vôbec povedal ‘láska’.“

Voľnou rukou si prekryjem oči a zavrtím pomaly hlavou. Ach, tie ženy! Celý deň som jej robil po vôli, hryzal si do jazyka, aby sa neurazila. Vždy s láskou a kvôli láske. Keď sme sa prvý raz pohádali, vyčítala mi, že mám iba plné reči o tom, ako ju ľúbim. Teraz som radšej konal bez tých slov, ktoré jej predtým vadili.

Pobozkal som ju na vlasy. Ženy aj tak nikdy nevedia, čo chcú, tak načo sa budem zbytočne rozčuľovať?

Bordel

18.06.2018

Ohnivé pero Q1 2018: "Počúvaj,“ obrovský entuziazmus naplnil vesmírny čln, „dostal som ohromný nápad.“ „Zase chceš pašovať tie myši cez polku galaxie a predávať ich trikrát pod cenu viac »

Parte

27.05.2018

Cestou po parkovisku k môjmu autu som si všimol, že vo vedľajšom aute sedí asi o 15 rokov mladšie žieňa. Blonďavá hlava, vkusný účes a vyletnený outfit vzbudzovali moje sympatie. 'Už len viac »

Milujem ju

06.05.2018

Milujem ženu. Je to láska môjho života. Žena, ktorá ma za chvíľu bude nenávidieť a budem pre ňu ten najhorší na svete. Milujem na nej jej ženskosť. A i náhodným dotykom a bozkom na ruku viac »

marihuana, drogy

Kanada sa stala najväčším legálnym trhom s marihuanou na svete

17.10.2018 06:17

Po celej Kanade sa otvorí 111 legálnych obchodov s marihuanou.

CT prístroj, lymfóm

Prístroje pribúdajú, pacienti aj tak čakajú

17.10.2018 06:00

Fakt, že v nemocniciach postupne pribúdajú nové prístroje, pacienti stále príliš necítia.

potraviny, zelenina,

Odvod zatrasie obchodmi

17.10.2018 06:00

Reťazce majú štátu platiť dvojnásobok toho, čo doteraz odvádzali na daniach.

francúzsko, polícia, útok, páska,

Vo Francúzsku zadržali šesť osôb v súvislosti s marcovým terorom na juhu krajiny

16.10.2018 22:52

Útoky, ktoré spáchal Radouan Lakdim v mestách Carcassonne a Trebes si vyžiadali štyri obete.

Aleš Horváth

Posadťe sa, hneď prinesiem kávu. Aj koláčik si prajete?

Štatistiky blogu

Počet článkov: 103
Celková čítanosť: 39742x
Priemerná čítanosť článkov: 386x

Autor blogu

Kategórie