Založ si blog

Labyrint

Akurát dohral Uberstrike(strielačka – pozn. Aut.) na Facebooku. Tam bol macher. Vedel dostať každého, ale jeho málokto. Bolo niečo po druhej  noci a oči ho boleli. Zívol si. Už by bolo na čase ísť spať. Odišiel do kuchyne napiť sa vody. Než vypol počítač, pozrel si kto je online. Nikto známi, všetci boli nováčikovia na levely maximálne dvadsať. On už bol dávno za sedemdesiatkou. Kývol rukou. To bola nuda so zelenáčmi. 
Počítač nevypínal, ráno vstane a bude pokračovať. Už mu chýbalo niekoľko sto bodov do postupu na ďalší level. Ľahol si do postele iba v spodnej bielizni. Ešte vydrží, mal ju na sebe len päť dní. Potom o dva dni sa prezlečie. Odhryzol si z dvojdňovej pizze  a zapil colou. Odgrgol si a prikryl sa perinou. Vetral pred dvoma týždňami, ešte sa tu dalo dýchať. Ležal na posteli a ruky si voľne položil vedľa seba. Na uši si dal slúchadlá a na mobile zapol tvrdý metal.
Zatvoril oči. Ale prečo zrazu vidí biele svetlo? 
„Welcome to Alien party,Robbie“ zaznel hlas. „Are you ready? Three, two, one, GO!“ 
Ocitol sa na neznámom ostrove. Ostrov až nápadne pripomínal Uberstrike. Pozrel sa na seba, a bol oblečený ako v Uberstrike, čierny nepriestrelný oblek z kevlaru, na ľavej ruke mal digitálny prístroj.
„Kde som to?“
„V labyrinte. Machruješ že si najlepší, tak ukáž či naozaj si!“ Robbie počul hlas, ale nikde nikoho nevidel. Obzeral sa a uvidel akurát okolie – krásne azúrové more, ktoré na dotyk nebolo mokré, ale elektricky nabité. 
„Kto si?“
„Volaj ma Systém. Systém na testovanie pozemšťanov.“
„Prejdem level a pustíš ma?“
„Áno.“
„Čo to mám na ruke?“
„To už musíš zistiť sám. Prajem príjemnú prechádzku levelmi!“ Systém sa odmlčal.
 Zaznel zvukový signál. 
„Levelmi? Tu ich je viac?“ vykríkol Robbie. Ale už nik mu neodpovedal. Pozrel sa
mimovoľne na displej. Celý displej vyzeral ako mapa ostrova, po boku ktorého sa
 objavil obdĺžnik zelenej farby. Vedľa bol nápis Energy. Porozhliadol sa po
ostrove. Urobil pár krokov a na displeji sa objavila zelená bodka. Keď sa pohol
 Robbie, pohla sa i bodka.
„Keď je toto level, musí tu byť niekde Exit,“ polohlasne si hovoril pre seba. Ale
kde by asi mohol byť? Rozbehol sa po ostrove, no po pár krokov narazil do niečoho.
 Bol prekvapený. Nevidel tú stenu, do ktorej narazil. Opatrne naťahoval ruku. Na
 dotyk mu to pripomínalo sklo. Ako natiahol ruku, všimol si, že na displeji
 pribudla červená bodka. Ale ako sa dostať cez tú stenu? Všimol si aj energiu,
 ktorá už bola v polovici. Rozhodol sa, že bude ako mím. Dotkol sa steny a
 postupne hľadal kde končí. Postúpil tak kúsok dopredu, ale musel teraz
 priestorovo hľadať kde chodba odbočuje? Vpravo? Vľavo? Vpredu? Tiky na zápästí ho
 upozornili, že jeho energia sa míňa a blíži sa Game Over. Zrýchlil pohyby a
 horúčkovito hľadá východ. Konečne. Tri svietivé kruhy nad sebou pripomínajú
 teleport z Uberstrike. Žeby to bol Exit? Avšak už sa musí vyčerpaný plaziť,
aby dosiahol teleport.
Teleport ho vyhodil na druhom ostrove. Tento bol iný. Bol na vysokej skale,
 ktorá mala okolo seba zvažujúcu sa cestičku. Otočil sa najprv, či neuvidí ostatné

ostrovy. Rozbehol sa dolu cestou, v strachu aby mu zase nevypršala energia. Pozerá
 na mapu, ale červený bod chýba. Kde na tomto širokom ostrove bude? Cestou sa
cestička premenila na pieskový val vyčnievajúci z mora. Čakal, že niečo na neho
 skočí, či on sa niekde prepadne. Pozorne sledoval cestu pred sebou. Prešiel na
pláž a ocitol sa na začiatku zeleného kopcovitého ostrova. Pozrel na energiu, ale
 tá sa ani nepohla. Môže byť teda pokojný. Sledoval mapu, no keď sa priblížil k
 chatrči uprostred ostrova, mal pocit, že už je v cieli. Hore nad chatrčou blikal
 trojkruh. Ale ako sa dostane na strechu? Pripomenul si, ako lozil po stromoch a
vyliezol na strechu. No nič sa nestalo. Aha, energia sa mu tam dobíja. Ale
neteleportoval sa. Vliezol cez okno do chatrče, ale stále nič. V strede chatrče
bol otvor. Keď bol vonku, zdalo sa mu, že chatrč je asi meter nad zemou.  Rozbehol
 sa teba a… 
Šup. Zletel na pochmúrny ostrov. Au. Udrel si ruku. Displej je v poriadku? Čo tam
 robí ta oranžová bodka. Hop. Zase chatrč?
Prešiel viacerými levelmi. Niekde musel riešiť logické hlavolamy, niekde nejako
 využil tú trochu kondičky, čo mal. Najhorší bol level plný jedla a pitia. Tam
 boli jedine ľudia. Táááák sa mu odtiaľ nechcelo. Keby nie jeho Faceboovská
priateľka, tak tam zostane. 
Niekde musel niečo nájsť, niekedy sa musel vrátiť a doniesť si niečo z
 predchádzajúceho levelu. Ani netušil, že vie tak rozmýšľať. Horšie to bolo s jeho
 strachom, či kondičkou. 
Najzaujímavejší bol psledný level, kde ho uprostred krásnej lúky čakal v altánku
levitujúci budhistický mních.
„Gratulujem, Robbie! Len veľmi málo ľudí sa sem dostalo. Čaká ťa finálny level.
Si pripravený? Vrátiš sa a budeš chvíľu ešte trénovať?“
„Idem domov!“ Robbie ani nevedel, koľko ubehlo fyzického času. Bol tak zaujatý
energiou, či hľadaním riešenia, že čas ani nepostrehol.
„Dobre. Za týmto altánkom je rázcestie. Jedna z ciest vedie k Teleportu, ktorý
ťa dostane domov.“
„Ktorá to je?“
„Jedna z nich,“ povedal mních a zmizol. Zmizol i altánok a objavila sa križovatka.
 Jedna cestička viedla doľava, druhá doprava. Ale ktorá je tá správna?
Mal aj tretiu možnosť, čakať a rozmýšľať. Pozrel na displej, ale digitálny
 prístroj zmizol. Až teraz si uvedomoval čas. Ako plynie čas v realite? Rovnako
rýchlo, či pomalšie ako tu? Alebo v skutočnosti prešli roky a jemu sa zdalo, že

len chvíľa? Neuvažoval dlho. Bol netrpezlivý, a povedal si, že radšej pôjde jednou
 z nich. Nech by sa rozhodol akokoľvek, bude to vždy lepšie ako zostať a čakať.
 Rozmýšľal, či sa bude dať vrátiť, ak by sa pomýlil. Alebo pôjde stredom, aby
 videl, kam ktorá cesta vedie? Nakoniec sa rozhodol pre jednu z nich. A už ho
 čakal teleport. Tento mal červené kruhy. Vrátil sa teda a išiel druhou cestou.
 Skĺzol sa a padol do kríkov. Keď sa nimi predral,  uvidel modrý teleport. Raz,
 dva, tri skoky a už celý svet zmizol.

Otvoril oči. Bola tma. Niekto mu poslal pozvánku na Uberstrike.
"Do kelu aj s Uberstrikom!" pomaly sa postavil. To mal ale dnes čudný sen. Au.
Prečo som celý doškriabaný? Už nikdy viac nechcem vidieť ten sprostý Uberstrike.
Hm, mal by som si vyvetrať. No možno aj poupratovať. Ani sprcha a čistá bielizeň
by neboli odveci. Mal by som ísť si dnes na prechádzku, alebo si zabehať. A ani s
 kamošmi som si dávno nepokecal naživo. Pozvem tu priateľku z Facebook na kávu,
určite je veselšia a krajšia ako na internete. Mohol by som skúsiť parkúr... Ale
zájdem najprv za doktorom, tie modriny aj škrabance akosi bolia. 

Bordel

18.06.2018

Ohnivé pero Q1 2018: "Počúvaj,“ obrovský entuziazmus naplnil vesmírny čln, „dostal som ohromný nápad.“ „Zase chceš pašovať tie myši cez polku galaxie a predávať ich trikrát pod cenu viac »

Parte

27.05.2018

Cestou po parkovisku k môjmu autu som si všimol, že vo vedľajšom aute sedí asi o 15 rokov mladšie žieňa. Blonďavá hlava, vkusný účes a vyletnený outfit vzbudzovali moje sympatie. 'Už len viac »

Milujem ju

06.05.2018

Milujem ženu. Je to láska môjho života. Žena, ktorá ma za chvíľu bude nenávidieť a budem pre ňu ten najhorší na svete. Milujem na nej jej ženskosť. A i náhodným dotykom a bozkom na ruku viac »

Francúzsko Paríž dieťa záchranca hrdina

Paríž: otec dieťaťa, ktoré viselo z balkóna, dostal podmienku

25.09.2018 23:15

Mamoudou Gassama sa v máji vyšplhal po balkónoch na štvrté poschodie a zachránil štvorročného chlapca.

požiar

V Chorvátsku a Toskánsku zúria lesné požiare, evakuovali desiatky ľudí

25.09.2018 22:51, aktualizované: 23:03

Chorvátske úrady stále pátrajú po 25-ročnej žene z Mexika, ktorá je nezvestná.

Andrej Kiska

Kiska nesúhlasí s Trumpovou myšlienkou America First

25.09.2018 22:33

Prezident SR sa v utorok v New Yorku stretol aj s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom.

verzilov

Verzilov z Pussy Riot je pri vedomí a uzdravuje sa

25.09.2018 21:56

Aktivista v utorok na Twitteri napísal, že predchádzajúcich 12 dní strávil "v čiernej diere".

Aleš Horváth

Posadťe sa, hneď prinesiem kávu. Aj koláčik si prajete?

Štatistiky blogu

Počet článkov: 103
Celková čítanosť: 38985x
Priemerná čítanosť článkov: 378x

Autor blogu

Kategórie