Založ si blog

Krátka letná noc

Ked ma zavolali do práce, práve som bol na párty. Stihol som vypiť len tri pivá, keď som sadal za volant. V pohode som išiel asi stopäťdesiatkou kým som došiel ku kruhacu pri Tescu. Odtiaľ som to vytiahol na 80 keď mi kolega kýval, že mám odbočiť. Pri fabrike bolo také menšie parkovisko na ktoré sa odbočovalo tesne pred vrátnicou. Tam som zaflekoval druhý raz. Vystúpil som z auta a s chlebíčkom v jednej ruke a mobilom v druhej som zakýval Sbskarovi. Čosi zahundral, ale moje kratasy a voľna letná košeľa bolo to práve na nedelnu odpoludnajsiu grilparty. A k ním zelené žabky za 33 eur.

Dvere mi otváral taký vysoký chudy skladnik, nakrátko ostrihany. Veľmi mladý a usmievavý. Vraj Miro.

Za vrátnicou sme išli prvými dverami doprava. V chodbe naľavo bola vitrína s päťmilióntým kusom. Boli tam aj iné výrobky a aj ocenenia. Napravo bolo schodisko, vchod do jedálne s bufetom a krásna kožená sedačka. Chcel som sa v nej pohodlne rozvalit, ale kolega mi naznačil, že aj on si tam chce sadnúť. Zamračil som sa na neho.

“ Šéfe, vražda. Som o tom stopercentne presvedčený. Mladý asi tridsaťročný muž, obesený vo výťahu. Pardon. V priechode. Smrť asi tak medzi druhou a treťou popoludní.“

Pri tej spomienke času, som si vybavil, že som vtedy bol v bazéne s dvoma kočkami. Každý jeden z nás chladený koktail a dobrá nálada.

„Dáte si kávu?“ z myšlienok ma vytrhol Miro.

„Presso s rumom, a kopčok vanilkovej zmrzliny,“ hneď som si objednal..

Miro sa jemne pousmial. Pochopil som, tu nie som doma. Rozmýšľal som či ho pošlem do mojej luxusnej audiny.

„Ja si dám iba obyčajnú čokoládu,“ môj kolega bol skromný ako obyčajne.

Miro doniesol kelimky s nápojmi. Ja som sa postavil a išiel som do výroby. Kolega sa pobral so mnou. Miro si potichu vzdychol.

„Zavedte nás k obeti,“ prikázal som Mirovi. Ten prikývol hlavou a cez dvere sme vošli do výrobnej haly.

Prvé, čo ma upútalo, bol malý, v zelenom oblečený muž, pripomínajúci hobita z Pána prsteňov. Ruky mal hore a nahlas huhnal: „Celé zle! Celé zle“ a to stále opakoval. Popritom pobehoval po celej hale.

Popri stene sme prešli do stredu haly a potom sa chodník stáčal dovnútra haly. V samom strede stál zelený obor, či skôr holohlavy tlstoch s bradou, v rovnakom tričku ako hobit. Obor sa z času na čas chytal svojho rozkroku, najmä keď prešla okolo mladšia žena. Čakal som už že uvidím bukake naživo. Ďalší človek v zelenom bola nízka blondína,  vlasy vzadu v gumicke, neustále žuvajúca žuvačku. Tá pracovala s mužom, asi tak päťdesiatnikom, mierne šedivými vlasmi. Bol chudy, pekne opálený v okuliaroch. Otočil sa ku mne, a s úsmevom na perách hovorí: “ Good dress“ a dá palec hore. Hlavou kývnem miesto poďakovania.

Ideme ďalej, až prídeme k výťahu. Vlastne k priechodu s dvoma vysuvacimi bránami. Už z diaľky bolo vidieť holohlaveho muža, ktorý mal omotanu akúsi šnúru okolo krku. Chlapík bol už fialovomodrý, vypulené oči. Bol vystrihany, na čele bola naznačená plešina. Takisto bol v zelenom tričku.

„Títo zelení majú na starosti čo?“

„To sú externa firma. Poďte, zavediem vás za Tomášom, to je ich vedúci.“

Spletou uličiek a brán sme prešli ku skladu. Tam v takom zastrčenenom kúte boli skrine a úplne vzadu stôl. Pri ňom boli traja ľudia – chlapík v červenom tričku s nápisom KOORDINÁTOR, a dvaja chlapci v zelenom tričku. Jeden taký svalnac,  a druhý také chrastitko.

„Šťastný nový rok,“ pozdravil tretí muž, ktorý bol schovany pod schodiskom.

„A veselú veľkú noc,“ zdravím žovialne.

Koordinátor sa otočí a rýchlo sklapne notebook, aby nebolo vidieť že pozerá na youtube videá o autách.

„Dobrý, ja som Poliak. Koordinátor,“ predstavuje sa.

„Dobrý,“ chcem podtať ruku a vtedy si uvedomim, že som nedojedol chlebíček s jemnou syrovou natierkou a kvalitnou šunkou.

Tak som len prikývol hlavou.

„Som komisár, a vyšetrujem vraždu vášho muža.

„Taký blbeček. Stále len problémy robil.“

Ani to poriadne neodpovedá a počuť krik. Kolega sa rýchlo odišiel pozrieť.

„Vozíčkar prešiel skladnikovi po nohe. “

„Debil.“ Poliak zanadava. „To ste tu mali byť minule. V sklade za paletami sa tam dvaja milovali. Priamo na kamere. Sbs mala poplach,“ dopovie s rehotom.

Pomyslím si že tento by aj motív mohol mať. Otočím sa a vo výrobe sa strhne krik. Manipulant dotlačil paletu k palete a nevšimol si, že tam jeho nižší kolega telefonuje. Ďalší sa zo zvedavosti otočil a s niečím podobným zhrubnutemu oštepu ovalil holohlaveho svalnaca. Nakrátko ostrihany blonďák v červenom tričku sa mu chcel uhnut a zboku vrazil do stlpu. Ako som počul neskôr, ten obeseny tam otrieskal paletu. Na jednej linke prešpikoval stroj ruku pracovníčke.

Vláčikar zas sa otočil a vlacikom narazil do udrzbara na schodkoch, ktorý takto vrazil do stroja hore nohami. Pracovníčka z druhej strany začala jačať.

„Systémova chyba!“ zhodnotil to môj kolega.

Išli sme naspäť k tomu obesenemu, ale druhou cestou. Bol tam podobný výťah. Opravári vraveli, že dvere minulý týždeň pricvakli muža a skoro mu odsekli hlavu. Proste, muž sa potkol na svojich snurkach, a pri páde otvoril bránu. Ako padol buchol si hlavu, a ležal pod senzorom. Brána sa zavrela tak, že mu prešla cez krk.

Poprosil som opravárov, aby mi vysvetlili ako funguje brána. Potom som išiel k obesenemu. Podrobne som ho obzrel a zrazu blik.

Nasadim si slnečné okuliare a už sa teším, že si spravím suché martini s kockami ľadu.

„Jednoduche. Pracovný úraz. Žiadna vražda ani samovražda. Či skôr nehoda,“ začal som. Poobzeral som sa a potichu zamlaskal, že mám sucho v ústach. To sa objavil akurát Miro vo dverách s kelimkom v ruke.

„Nech sa páči. Vodka,“ povedal so zdvihnutým obočím.

So širokým úsmevom som si logol.

„Obyčajná chladená voda. Ešte mi bude z nej zle,“ vyhŕklo zo mňa.

„Ako k nemu došlo? K tomu úrazu,“ Vypytoval sa koordinátor.

“ Podľa času úmrtia to bolo na konci smeny. Po únavnom týždni, na konci sobotňajšej šichte, išiel zaviesť posledný box. Celým telom chcel potiahnuť štránok vo výťahu a nechtiac sa mu šmyklo. Pri stave jeho podrazok a jeho šikovnosti sa tomu ani nečudujem. Vlastne aj on bol ten čo minulý týždeň spadol pod bránu, že? Bol na práškoch? Či chodil vôbec do roboty triezvy?“

Tanečník

16.01.2018

Keď sa zoznamujem s ľuďmi, zvyknem im hovorievať s úsmevom na perách, že som pochôdzkar. V skutočnosti som manipulant vo fabrike, pripravujem bedne a iné potrebné veci, aby ľudia mohli vyrábať. viac »

Spadnutý anjel(2)

08.01.2018

Anjelka ležala na dlažbe hradu. Jej milý anjel zmizol. Počula, že spadol z neba v boji, len tak iskry lietali, keď ohnivý meč odťal krídlo, cítila to na sebe, tú ostrú prenikavú bolesť. viac »

Spadnutý anjel

07.01.2018

Zronený muž stál v studenej vode. Uprene sa pozeral na veľký mesiac. Jedno krídlo mu chýbalo, druhé mal dotrhané. Naokolo ešte poletovalo perie z jeho krídel. Spadol. Pred očami sa mu mihali viac »

cena, medaila chatama sofera

Pocta pre denník Pravda. Získal medailu Chatama Sofera

23.01.2018 20:00

Denník Pravda získal významnú poctu od Múzea židovskej kultúry v Bratislave. Jeho riaditeľ Pavol Mešťan odovzdal šéfredaktorke Nore Sliškovej medailu Chatama Sofera.

pôrodnica, deti, novorodenci

Svidnícka pôrodnica nekončí, na svoje udržanie potrebuje aspoň 500 pôrodov

23.01.2018 18:54

Minister zdravotníctva Drucker si uvedomuje problémy svidníckej nemocnice s nedostatkom atestovaných lekárov a víta snahu vedenia hľadať riešenia.

Podnikateľ a miliardár Elon Musk na archívnom zábere.

Musk si chystá zmluvu na desaťročie, môže zarobiť desiatky miliárd

23.01.2018 18:40

Americký podnikateľ Elon Musk by mal zostať v čele spoločnosti Tesla ďalších desať rokov. Nebude dostávať stálu mzdu, ale bonusy.

Kosovo Politician Shot

Kto vraždil v Mitrovici? Vyšetrovatelia ukazujú na zločineckú skupinu

23.01.2018 18:23

V hľadáčiku vyšetrovateľov vraždy kosovskosrbského politika Olivera Ivanoviča zo 16. januára sa ocitla zločinecká skupina pôsobiaca na severe Kosova.

Aleš Horváth

Posadťe sa, hneď prinesiem kávu. Aj koláčik si prajete?

Štatistiky blogu

Počet článkov: 72
Celková čítanosť: 9955x
Priemerná čítanosť článkov: 138x

Autor blogu

Kategórie