Založ si blog

Fiore

Poznámka: Ospravedlňujem sa, že používam v príbehu slovo „cigán“ a nie „Róm“, ale v danej dobe sa slovo  „Róm“ nevyskytovalo, Pointou príbehu je láska dvoch mladých ľudí, nie niečo iné. Nechcem tým ani nič naznačovať, ani nikoho urážať.

Fiore

Davom ľudí sa predieral snedý mladík. Bol nižší vzrastom, oblečený v talianskej uniforme Garibaldiovcov, modrošedé nohavice a červená blúza. Hnedé vlasy mal nakrátko ostrihané vlasy. Zdiaľky vyzeral ako mladé kura, ale keby si vyzliekol uniformu, videli by sme svalnatú hruď a silné vycvičené paže. Na krku mal obviazanú čiernu šatku a po boku mu visela šabľa. Ľavou rukou si razil cestu. Ľudia trochu frflali. Svalnatý mladík, Paolo, sa zakaždým pousmial a úklonom hlavy naznačil, že ho to mrzí.

Vpredu, pred davom ľudí, na odkrytom voze tancovala mladá cigánka. Dlhá tmavozelená sukňa, zdobená blúzka a dlhé čierne vlasy, ktoré povievali vo vetre pri tanci. Vo vlasoch mala pestrú šatku a v ruke držala tamburínu. Tancovala flamenco a sprevádzal ju mladý cigán na gitare. Ku koncu sa poklonila a hneď vyberala do klobúku mince od rozvášneného davu. Paolo sa medzitým vytratil a stál opodiaľ, sledujúc mladú cigánku. Tá vybrala mince a s klobúkom sa vrátila za gitaristom.

Dnes ti to moc nešlo, Fiore,“ gitarista to hovoril vážnym hlasom. Dôvod nebol v tanci, ale vo vyzbieraných minciach. Dievčina Fiore sa zahanbene usmiala.

Jedno kuriatko sa určite bude dať kúpiť,“ povedala potichu Fiore, Kvet. Fredericco, gitarista a vlastne aj všetci ostatní ju tak volali odmala. Rada nosila kvety vo vlasoch a sama bola pekná ako kvet na rozkvitnutej lúke.

Iba ak mi dáš peknú pusinku,“ povedal Fredericco, mladý a dobre stavaný cigán. Mal krátke čierne vlasy, no niektoré zuby mal dokryva. Natiahol ruku a chytil Fiore za zadok. Fiore sa už chcela natiahnuť, že mu dá pusu na líčko, keď začula štrnganie Paolovej šable a štrngotanie Paolových ostrôh.

Paolo?“ opýtala sa nesmelo.

Fiore? Takto na mňa čakáš? Na!“ Paolo jej hodil do výstrihu zlatý medajlonik. Ráznym krokom odišiel preč.

Počkaj, Paolo! Zostaň!“ zakričala Fiore. Snažila sa rýchlo zísť z voza.

Paolo rýchlo odmotal uzdu a vyskočil na plavohnedého koňa. Odcválal preč. Fiore chvíľku ešte bežala. Uvidela, že nemá šancu a prestala bežať. Zamračila sa a už nešla za Fredericcom. Paolo bol preč štyri roky. Bol na vojne. Spomenula si, ako sa bláznievali a smiali. Potom prišla rozlúčka.

Fiore kráčala k rodičom. Cestom sa jej hrnuli do mysle spomienky. Celé tie roky tancovala, aby si zarobila. Fredericco ju sprevádzal na gitare a pomáhal jej a aj rodičom. Samozrejme, očakával, že jedného dňa si ju zoberie za ženu. Fiore stále tie roky myslela na Paola. Jeho silné ruky i mužná hruď robili z neho neodolateľného siláka a krásavca. Vždy vedel ako ju rozosmiať. Viackrát k tomu dopomohol aj Paolov komický nos. Rodičia ale Paola nemali radi. Fredericco bol pre nich bohatý a najmä šikovný ženích. Keď sa teraz otec dopočuje, že je tu Paolo, určite bude zase kričať. Fredericco si určite nenechá ujsť príležitosť, aby jej skomplikoval cestu k Paolovi. Ale prečo Paolo ušiel? Vráti sa? Veľakrát sa už pohnevali, ale to len na pár dní. Potom sa znovu udobrili.

Kde si toľko? Zase si utekala za tým žobrákom?“ kričal otec na uvítanie. Fredericco ju už prezradil.

Nechaj ju,“ pribehla matka. Chytila Fioru a drzo sa postavila otcovi.

Nenechám! Fredericco sa stará o nás celé štyri roky, a henten skaderuka-skadenoha sa túla. Že vraj na vojne. Určite. Chodil po žobraní!“

Srdcu nerozkážeš!“

Ale rozkážem! Fiore! Ešte raz tu uvidím toho chudáka a porozprávam sa s ním pomocou sekery!“

Prestaň!“

Ty prestaň, lebo ti jednu vycapím!“

Len by si tu kde koho mlátil! Na Radosciniho nadávaš a sám máš hlboko do kapsy. Piješ a piješ a preto nič nemáme.“

To už Fiorin otec nevydržal a vylepil facku Fiorinej matke.

A spať!“ prikázal.

Fiore zobrala matku a spoločne odišli dozadu. Už zaspávali, keď došiel Fredericco. V ruke mal fľašku vína a ponúkol ňou Fiorinho otca. Ten ešte hundral na Paola Radosciniho. Fredericco chrapľavým rehotom rozprával, že pôjde a dá Paolovi príučku.

Paolo Radoscini(radošini) cválal ako zmyslov zbavený. Bol naštvaný na celý svet. Áno, rozlúčili sa, ale kvôli jej otcovi. Dúfal, že keď bude vojak, tak zbohatne alebo získa slávu a jej otec si to rozmysli. Takto ho oklamali, len aby ho dostali preč od Fiore. Miloval Fiore, spravil by kvôli nej čokoľvek. Ale nezniesol, keď sa jej niekto dotýkal. Vraždil by, keby videl niekoho bozkávať Fioru. Cítil sa zradený Fiorou, že sa vôbec nechala takto obchytkávať. Nie, to nemal vidieť. Radšej mal v tom boji pri Sardínii zomrieť.

Paolo cválal. Po hodine bol unavený. Pripomenul si, ako museli rýchlo cválať, keď ich cudzie vojska rozdrtili. Za tie štyri roky zažil kadečo. Zimu, teplo, prach, smäd i hlad. To ho zocelilo po fyzickej stránke. Prestal sa báť nepriateľa, a vedel sa pozrieť i smrti do očí. Ale Fiorina zrada ho zasiahla priamo do srdca. Kam a čo teraz?

Paolo spomalil tempo. S blížiacou sa nocou sa nehodlal súperiť. Koľko noci prebdel ako vojak na hladke? Teraz už nemusel. Vyhľadal si miesto a uložil sa spať. Vytiahol si deku, ktorú mal zrolovanú za sedlom a zabalil sa do nej. Na neďalekej skale si rozložil oheň, aby sa aspoň trochu zohrial. Z brašni vytiahol zoschnuté suchare a pomaly ich drvil svojimi zubami. Akonáhle dožul posledné sústo, priložil ešte na oheň a uložil sa spať.

Nad ránom sa balil. Zalial vodou dymiaci oheň. Roloval si deku, keď začul nejaký šelest. Tasil šabľu smerom, odkiaľ počul ten zvuk. Po chvíľe sa objavili traja muži. Prvý bol Fredericco, druhý jeho kumpán Domenico a tretieho nepoznal.

No čo ty, chrastidlo!“ Fredeicco rýpal do Paola. O čosi prevyšoval Paola. Mal ho stále za toho bojka, ktorého poznal spred štyroch rokov.

Daj mi pokoj! Aj Fiore! Je moja!“ Paolo odnervozity až koktal.

Chyťte mi ho, nech mu to riadne vysvetlím!“ Fredericco sa chrapľavo zarehotal. „Ja som slušný cigan na úrovni, ja sa biť nemôžem.“

Bojíš sa?“ Paolo si rýpol.

Akurát toho, že si s tým špáratkom niečo spravíš,“ na Fredericcovu poznámku sa začali smiať i obaja jeho kumpáni.

Pár sekov, ale Domenico flegmaticky stále čakal. Ďalší toho tiež nezmohol, takže sa pridal i Fredericco. Urobili útok z troch strán, ale to už Paolo nezvládol. Vypadla mu šabľa a keď sa mu Domenico zavesil na ruku, tak sa ešte snažil. Druhú ruku mu chytil ďalší Fredericov kumpán. Paolo sa aspoň vyšvihol, a chcel nohami kopnúť Fredericca. Ten sa uhol a po dopade sa mu ešte skĺzla noha. Spadol a obaja ho pritlačili k zemi.

Fredericco najprv napľul Paolovi do tváre. Potom ho párkrát kopol do žalúdku. Domenic i ten ďalší mu dali zopár rán päsťou.

Fiore je moja! Ešte raz , tak skončíš s podrezaným krkom! Ide sa!“ Fredericco si posledný raz kopol ešte do Paola.

Všetci traja zmizli v lese. Paolo ležal na zemi doudieraný. Modriny ho netrápili, za štyri roky ich utŕžil dosť. Len pichľavá bolesť nad žalúdkom bola stále viac horšia a horšia.

Paolo, láska moja!“ zrazu počul Fiorin hlas. Zdalo sa mu to, alebo to bolo naozaj?Hlava sa mu točila. Pred tvárou sa mu mihol obraz Fiori, ako sa k nemu skláňa. Ďalej už nevnímal.

Keď sa prebral, zistil, že je v nejakej chatrči. Cítil rôzne zápachy.

K-k-de s-som t-to?“ dostal zo seba.

Volajú ma divný Giovanni. Som cigán ako ty. Ľudia ma vyhnali a tak som si v lese urobil túto chatrč. Bývam tu už dlho. Fiore už musela ísť. Dovliekla ťa sem, ale už musela ísť,“ holohlavý muž bol potetovaný. „Škoda!“

Daj jej…“ Paolo to ani nedopovedal. Bolesť bola veľká.

Len pokoj! Máš asi zlomené rebro. Obviazal som ťa, ale potrvá ešte niekoľko týždňov, než sa dáš dokopy.“

Ako zbohatnem?“ opýtal sa Paolo z posledných síl.

To neviem ani ja. Pozri, pracoval som ako nosič bremien a potom keď som nevládal tak ma vyhnali. Stále nad tým rozmýšľam, ale sám neviem ako zbohatnúť.“

Teraz ich debata skončila. Počas tých týždňov sa Paolo dosť napočúval, ako by chcel Giovanni zbohatnúť. Všetko sa mu zdalo dosť pracné, alebo by musel mať aspoň malý majetok, aby mohol niečo rozbehnúť.

Choď za mojím bratom, Luigim. Ten by mal byť na okolí Milána. Ak ho uvidíš, pozdravuj ho odo mňa. Nech sem zavíta s nejakou ženou pre mňa.“

Paolo sa usmial. Veselo prikývol svojim orlím nosom. Jeho kôň bol neďaleko. Fiore ho neuniesla, ale popruhmi ho pripevnila za koňa a ten Paola potiahol k chatrči. Tam sa o neho staral Giovanni. Odcválal smerom, ktorý mu poradil Giovanni.

Po týždni cválania dorazil do Milána. Ale ako nájde Luigiho? Vedel, že je to mladší brat Giovanniho, ale ako vyzerá? Počká do nedele, budú trhy. Giovanni mu vravel, že Luigi predáva rôzne šaty. Takých ľudí nebude na trhu veľa. Luigi bol mladý človek, asi v Paolovom veku Giovanni mu poradil, že ma hľadať vyholenú hlavu s vlasmi iba navrchu. A to mu aj veľmi pomohlo. Na celom trhu bol iba jeden taký človeka ten zrovna predával šaty.

Bongiorno, mladý pane, ako poslúžim? Mám pre vás krásne nohavice podľa najnovšej francúzskej mody. Chcete si ich vyskúšať?“

Chcel by som jednu ženu pre Giovanniho!“ vypýtal si Paolo.

Počkajte ma, navečer, keď trh skončí.“

Dobre.“

Za mestom, smerom na Padovu mám maringotku. Pozývam vas na večeru.“

Ďakujem.“

Paolo sa ešte chvíľu ponevieral po trhu. Potom odišiel smerom na Padovu hľadať maringotku. Už keď opúšťal hranice Milána, tak ju uvidel. Mladá žena, biela talianka sedela na schodkoch maringotky a kojila malé babätko. Vrátil sa do hostinca, kde si objednal víno na pitie. Na večeru pôjde k Luigimu, nebude predsa zbytočne utrácať.

Ako sa má Giovanni?“ opýtal sa ho Luigi, keď si sadli k ohňu. Luigiho žena nabrala jedlo do misiek a podala ich obom.

Dobre, len sa cíti opustený.“

Ešte stále nevie ako zbohatnúť?“

Nie.“

Ja som mu vravel. On chce rýchlo zbohatnúť a nechce preto nič urobiť“

Aj ja potrebujem zbohatnúť,“ povedal Paolo a vysvetlil v akej je situácii.

No to je blbé. A prišiel si na niečo?“

Práveže na nič. Môžem celý život drieť ako blázon, ale zatiaľ Fiore si zoberie Fredricco.“

Spomínal si, že si vojak, a že máš rád rýchlosť.“

No to áno.“

A nevedel by si zohnať stádo koní?“ Luigi pohybom ruky naznačil, že ich má Paolo ukradnúť.

Paolo sa pozrel na Luigiho zboku. Nič však nehovoril.

Len jeden, dva razy. To hodí tebe aj mne po dvoch mešcoch peniazov.“

Ja neviem.“

Vyspi sa, ráno mi povieš.“

Ráno nebol Paolo o nič múdrejší. Vedel, že v neďalekej pevnosti sídli kavaléria. Fiore mu čoraz viac chýbala a bál sa, aby neprišiel neskoro. Fredericco bol líška jedna podkutá a vedel, že ho bude dovtedy očierňovať, že Fiore nakoniec bude jeho. Už raz sa mu stalo, že Fiore nahovoril, že Paola videl s nejakou ženou. Veľmi sa vtedy s Fiorou pohnevali a Fiore mu vypálila facku od hnevu. Bola tvrdohlavá a nechcela si to vysvetliť od Paola.

Nakoniec Paolo súhlasil. Ale iba jeden raz. Dohodli si plán. Paolovi sa podarilo tiekone ukradnúť. Luigi sa medzitým dohodol s inou vojenskou posádkou vo Francúzsku a tým predal stádo koní. Každému z nich to vynieslo až tri mešce dukátov. Paolo už ale nesúhlasil s podobnou akciou. Nasadol na koňa a poponáhľal sa za Fiore. Tá už v tom meste nebola, ale vedel, že sa pohli smerom na San Marino, takže ak nebude v prvom meste, tak bude v ďalšom. Vedel, že Fiore rada tancuje a ľudom sa páči jej tanec. V tomto bol na ňu pyšný. Luigi mu daroval krásne nohavice a aj červenú vojenskú blúzu zahodil. Teraz vyzeral ako švíhák.

Keď prišiel za Fiorinim otcom, ani nepozdravil, ani nezosadol z koňa. Jednducho lenhodil mešec dukátov k jeho nohám

Stačí, či ešte?“ sebavedome sa Paolo opýtal.

Už je zadaná. Keď mesiac vyjde ešte tri razy, bude svadba.“

Na!“ Paolo hodil druhý mešec k jeho nohám. Otec onemel od úžasu. „Fiore!“

Fiore už aj tak bola blízko. Počula, že Paolo Radoscini je tu a tak pribehla. Keď však uvidela dva mešce pri otcových nohách, zaváhala. V kartách jej vyšlo, že Fredericco je lepší ženích. A kvôli Paolovi si tiež už toho dosť vytrpela.

Ideš?“ Paolo skríkol. Natiahol ruku.

Ja neviem.“

Choď! Paolo je bohatší pán, ako Fredericco. Fredericco má v každom meste frajerku. Určite by si pri nom nebola šťastná!“ ozval sa Fiorin otec.

Fiore zostala prekvapená. Prečo to otcovi doteraz nevadilo. Pozrela sa na Paola. Paolo mal za pásom ďalší mešec. Ale akože tak rýchlo zbohatol? Podala mu teda ruku a prvý raz, čo poslúchla otca. Večer si vyloží znova karty. Možno jej ich len mama nejako zamiešala, aby jej vyšiel Fredericco, aby sa nebránila svadbe s ním.

Fiore vyskočila na koňa s Paolovou pomocou a sadla si za jeho chrbát. Akonáhle sedela, objala ho zozadu.

Ľúbim ťa, Paolo!“ Fiore sa cítila tak bezpečne pri Paolovi. Paolo popohnal koňa, a tryskom odcválal preč na juh.

Darček

14.12.2017

Neveľké vlny lenivo oplachovali piesočnatú plaž. Ospalé slnko sa pomaly ponáralo do tichého mora hladkajúc malými lúčmi túto mokrú perinu. Zaľúbená dvojica otláčala svoje prsty do ligotajúceho viac »

Neskoro

20.11.2017

Neskoro Žena stepovala pred ubytovňou. Drobné kvapky dopadali na kapucnu a stekali cez plecia na chrbát. Para pri výdychu sa pomaly rozplývala. "Konečne. Meškaš," ženina výčitka neznela tak viac »

Láska

20.11.2017

Láska Láska je oheň divoký Ktorý ti srdce spaľuje Má na teba nároky Než ti pohľad zmaľuje Všetko stráca cenu Všetko ide bokom Či pre muža a či ženu Láska sa stáva bohom Než napíše viac »

piloti, Rusko

Sýria: Rusi sa sťahujú, USA ostávajú

17.12.2017 20:06

Američania sa z blízkovýchodnej krajiny stiahnuť nateraz neplánujú, chcú najprv zničiť radikálov z Islamského štátu.

cert

Čerti pochodovali Piešťanmi, ľudia boli nadšení aj nahnevaní

17.12.2017 19:50

Približne štyridsať čertov v desivých maskách vykročilo Piešťanmi krátko po štvrť na šesť večer.

Rusko, FSB

Teroristický útok v Petrohrade zmarili informácie od CIA, Putin poďakoval Trumpovi

17.12.2017 18:07, aktualizované: 18:54

Atentátnici plánovali útok na katedrálu v druhom najväčšom ruskom meste, po informáciách od CIA ich ruské úrady zadržali.

lekaren, liek, choroba, lieky

Štátny ústav pre kontrolu liečiv sťahuje z trhu niektoré šarže lieku Endiex

17.12.2017 17:06

Dôvodom stiahnutia niektorých šarží lieku z trhu je podozrenie na možnú prítomnosť cudzorodých častíc v lieku.

Aleš Horváth

Posadťe sa, hneď prinesiem kávu. Aj koláčik si prajete?

Štatistiky blogu

Počet článkov: 67
Celková čítanosť: 6243x
Priemerná čítanosť článkov: 93x

Autor blogu

Kategórie