Založ si blog

Anita(2)

Ding. Dong. Anita stlačila zvonček na dome, v ktorom vyrastala. Pár rokov ubehlo, kým bola preč v Londýne. Študovala tam.

Ding. Dong. Ale toto nebol zvonček, ktorý poznala. Žeby otec dal opraviť starý zvonček? Či z peňazí, ktoré mu mesačne posielala, si kúpil nový?

ding. Dong.

„Dobrý… Prajete si?“ otvorila postaršia plnoštíhla pani. Krátke blond vlasy mala učesané nabok. Bola v kostýme.

„Pekne popoludnie prajem. Ja som Anita a toto je dom môjho otca,“ mesmelo sa ozvala Anita.

Anita rozmýšľala, kto je táto pani. Mama to nebola. Slúžka tiež nie, lebo otec bol chudák a na služku peniaze nemali. Sestrička, čo sa starala o otca?

„Aha, vy ste Anita, čo tu bývala s tým psychopatom? Počkajte chvíľu!“ mierne pobavený tón zhoršil Anitine obavy.

„Prepáčte…“ Anita nestihla ani zareagovať.

„Nech sa páči! To je vaše!“ hromada obálok sa zosypala na Anitine ruky. Niektoré popadali na zem.

Sotva sa však Anita po ne zohla, dvere buchli. Zavreli sa, ako veľakrát v živote.

Aj na svoju vysnívanú školu sa najprv zabuchli. Ale tie univerzitné sa potom otvorili. Za posledné peniaze kúpila plátno i farby. Celý víkend nič nejedla, nemala za čo si kúpiť jedlo. Pila tú otrasnú vodu na londýnskom predmestí, z toho zhrdzaveného kohútika. Len aby niečo pekné namaľovala. Už počas strednej objavila v sebe tento talent, a tak sa rozhodla odísť do Londýna študovať maliarstvo.

Anita si pozrela obálky. Áno, toto posielala otcovi každý mesiac. Mali tam byť peniaze na nájom. Ale prečo zostali neotvorené?

Obálky si natlačila do kabelky. Už vyzerala lepšie, ako kedysi, keď opúšťala túto štvrť. Otočila sa. Zdvihla ruku, že zavolá taxi, keď zbadala Roseanne. Roseanne bola ich suseda, bývala o štyri domy ďalej. Bola to tučná nízka pani s drobnými očkami a širokým nosom. Táto dobráčka od kosti práve polievala kvetiny pred svojim domom.

Ako si i Anita pamätala, kvety boli jej záľubou. Koľkokrát jej Roseanne dohovárala? Raz bola dokonca i žalovať, keď s Mary nechtiac vhupli do jedného záhonu.

„Dobrý večer, Roseanne,“ zakričala na ňu.

Roseanne zdvihla hlavu. Párkrát zažmurkala akoby si ju chcela odfotiť a porovnať v databáze, kto to je.

„To som ja Anita. Čo nikdy nedávala pozor na vaše kvety,“ pokúsila sa o veselý tón.

„Jáj, Anita. Chúďatenko moje. Ako si opeknela za tie roky!“

„Ďakujem!“ jemný úsmev sa objavil na perách.

„Nedáš si so mnou šálku čaju?“

„Rada by som, ale hľadám otca!“

„To je na dlhé rozprávanie!“

„Ak mi ho poviete pri tom čaji, tak pozvanie prijímam!“

Ani nie za desať minút už sedeli na verande. Anita nechcela ísť dnu, stále sa pozerala na rodičovský dom. V očiach jej visela otázka, kde je jej otec. Kým miešala čaj, Roseanne jej hovorila, čo sa dialo po odchode.

„A prečo si otcovi aspoň nenapísala? Toľko čakal na peniaze.“

„Ale ja som mu ich posielala! Tu ich máte!“ Anita vybrala obálky. Rozložila ich na stole. Roseanne si poprezerala dátumy.

„Svätá dobrota!“

„Čo sa s otcom stalo?“ naliehala Anita.

„Po tvojom ochode skúšal rôzne práce na doma…“

„Zase,“ vzdychla si Anita,“ toľkokrát sa na nich popálil. A nedá si povedať?!“

„Mal dlhy. Dom nemal splatený, úroky mu narastali i za tie roky, čo mal splácať dom a nič neplatil.“

„Ach, moja mama. Však súd pri rozvode jej nariadil, že má aj ona platiť!“

„O tvojej mame nič neviem. Chodili k nemu stále z banky. Potom prišla exekúcia. A ked ho chceli vysťahovať na ulicu, tak od jedu vstal, oprel sa o linku, a nožom sa vyhrážal exekútorovi.“

„Môj tato? Ten by ani muche neublížil.“

„Exekútor sa zľakol. Zavolal políciu a podal žalobu na neho. Za ohrozovanie na zdraví.“

„Stačilo by do neho drgnúť, a zrútil by sa.“

„Hm. Škoda, že exekútor to nevedel.“

„Je teda vo väzení?“

„Nie, súd ho podmienečne prepustil. S tým, že nariadil nemocničnú liečbu.“

„A v ktorej nemocnici?“

„To neviem, zlato moje. To som sa dozvedela od tej pani, čo teraz býva vo vašom dome.“

„Musím ho nájsť,“ Anita sa pri posledných slovách postavila. Šalku nechala dopoly nedopitú. Čaj počká, jej otec nie! Ale kde začať?

Taxík prišiel okamžite. Pobehali obidve nemocnice v meste, ale ni v jednej  nich otec nebol. Taikár si spomenul, že neďaleko mesta, trochu v kopcoch je štátne sanatórium pre duševne chorých. Keďže liečbu nariadil štát, štát mu aj platil pobyt. Dala taxíkarovi drobné, len aby ju počkal ešte.

„Dobrý deň, volám sa Anita McDoel, a mal by tu byť môj otec, Aaron McDoel.“

„Áno, samozrejme. Nasledujte ma! Zavediem vás k jeho ošetrujúcemu lekárovi,“ povedal vrátnik.

Po pár minútach si Anita podávala ruku s lekárom.

„Viete, váš otec, pán McDoel, je u nás na sedatívach. Zavediem vás k nemu, ale dôrazne vas upozornujem, že nie veľmi vníma realitu ako takú. Tak sa nečudujte, ak vas nebude poznať.“

„ĎAkujem!“

„Ľudia mi zvykú nadávať, keď vidia, čo sa deje s ich príbuznými, ale my za to nemôžeme.“

„Ja vám to nevyčítam. Moja matka ho opustila, potom ho zrazilo auto, ja som odišla do Londýna študovať. Mala som vedieť, že si ho mám zobrať so sebou!“

„Je na tom veľmi zle. A už chápem, prečo tak reagoval!“

„On za to nemôže! Posielala som mu peniaze. Študovala som v  Londýne maliarstvo. Maľujem obrazy na zakázky, a vždy som otcovi niečo poslala. Ale museli asi zmeniť poštárku, lebo tá naša nosievala poštu až hore, ku dverám. Vedela, že otec je na vozíku a nemôže odísť ku schránke pri chodníku.“

„Za to ja tiež nemôžem!“

„Vy nie. Ale prečo kvôli ľudskej hlúposti musel skončiť až tu?“

„To neviem!“

Posledné slová si povedal pred izbou. Lekár vošiel bez zaklopania. Vošli dnu. Muž sedel na vozíku. Sedel oproti oknu a strnulo pozeral von oknom.

„Nech sa páči! Neviem vám viac pomôcť.“

„Dostane sa z toho?“

„To závisí len na ňom. Väčšinou len posúvame pacientov po izbách, kým nezomrú.“

„Môj otec tu nezomrie! Môj otec nie! Zoberiem ho k sebe, a postarám sa o neho. Tak ako on sa staral o mňa, keď som bola malá!“

„Občas vykrikuje nejaké ženské meno! Mary Ann!“

„To je meno mojej matky. Opustila ho, keď som mala štrnásť. Odvtedy to ide s ním dolu vodou. Pil, až do tej nehody, kvôli ktorej nemôže chodiť. Prestal piť, ale zostala z neho troska aj tak!“

„No, život sa s nikým nemazle!“

„Je mi to tak všetko ľúto.“

„Minulosť už nezmeníte!“

Pri tých slovách lekár odišiel. Nemá na starosti len tohoto jedného pacienta.

Anita podišla k otcovi. Slzy sa jej tisli do očí, keď hladkala otca po vlasoch. Oplešatel a ošedivel. Narástla mu brada, ktorú si predtým udržiaval nakrátko. Jemne ho pobozkala na čelo.

„Lúbim Ťa, oci!“

„Mary Ann! Neopúšťaj ma!“ vykríkol otec.

Anitu strhlo. Otec akoby natiahol ruku dopredu. Po výkriku však znova znehybnel. Anita zostala prekvapená. Žeby otec miloval stále jej mamu?  Ale prečo oci? Prečo? Však ti tak veľmi ublížila. Teraz Anita už nechápala ničomu.

Kukačky odbili koniec návštevných hodín. Teraz pôjde naspäť do Londýna. Čaká ju oficiálne prvá vernisáž obrazov ako známej maliarky. Už sa nebála. Vedela, že tie obrazy sa predajú na dobrú vec – chorým deťom sa pokúpia hračky. Ale vtedy prvý raz, áno, vtedy sa triasla ako vyzimený pes tety Roseanne. Len tak sa dohodla s galériou, že v malej miestnosti vzadu vystaví svoje obrazy, kým tam nepresenú nejakú končiacu výstavu. Predala skoro všetky namaľované obrázky. To, čo jej neprijali na univerzite, to prijali títo obyčajní ľudia, ktorí vraj o umení nevedia nič. A po tejto prvej  výstavke si ju radi volali, aby im niečo nakreslila. Tak mohla posielať peniaze svojmu otcovi, ktorý pre lenivú poštárku skončil v blázninci.

Nie, dnes ešte nemôže. Ale určite sa vráti a zoberie svojho milovaného otca preč.

Darček

14.12.2017

Neveľké vlny lenivo oplachovali piesočnatú plaž. Ospalé slnko sa pomaly ponáralo do tichého mora hladkajúc malými lúčmi túto mokrú perinu. Zaľúbená dvojica otláčala svoje prsty do ligotajúceho viac »

Neskoro

20.11.2017

Neskoro Žena stepovala pred ubytovňou. Drobné kvapky dopadali na kapucnu a stekali cez plecia na chrbát. Para pri výdychu sa pomaly rozplývala. "Konečne. Meškaš," ženina výčitka neznela tak viac »

Láska

20.11.2017

Láska Láska je oheň divoký Ktorý ti srdce spaľuje Má na teba nároky Než ti pohľad zmaľuje Všetko stráca cenu Všetko ide bokom Či pre muža a či ženu Láska sa stáva bohom Než napíše viac »

piloti, Rusko

Sýria: Rusi sa sťahujú, USA ostávajú

17.12.2017 20:06

Američania sa z blízkovýchodnej krajiny stiahnuť nateraz neplánujú, chcú najprv zničiť radikálov z Islamského štátu.

cert

Čerti pochodovali Piešťanmi, ľudia boli nadšení aj nahnevaní

17.12.2017 19:50

Približne štyridsať čertov v desivých maskách vykročilo Piešťanmi krátko po štvrť na šesť večer.

Rusko, FSB

Teroristický útok v Petrohrade zmarili informácie od CIA, Putin poďakoval Trumpovi

17.12.2017 18:07, aktualizované: 18:54

Atentátnici plánovali útok na katedrálu v druhom najväčšom ruskom meste, po informáciách od CIA ich ruské úrady zadržali.

lekaren, liek, choroba, lieky

Štátny ústav pre kontrolu liečiv sťahuje z trhu niektoré šarže lieku Endiex

17.12.2017 17:06

Dôvodom stiahnutia niektorých šarží lieku z trhu je podozrenie na možnú prítomnosť cudzorodých častíc v lieku.

Aleš Horváth

Posadťe sa, hneď prinesiem kávu. Aj koláčik si prajete?

Štatistiky blogu

Počet článkov: 67
Celková čítanosť: 6257x
Priemerná čítanosť článkov: 93x

Autor blogu

Kategórie