Založ si blog

Anita

Anita

Mladá žena, plnoštíhla s dlhými čiernymi vlasmi, vkĺzla dnu. Žmolila starý suchý chlieb, ktorý pri zahryznutí vydával lámavé zvuky. Omrvinky jej padali na krásne červenočierne šaty. Tichý vzlykot naplnil poloprázdnu izbuDo melódie plaču vyhrávalo aj jemné posmrkávanie. 

Zahniezdila sa medzi otcovými šatmi ako malé usmoklené kuriatko, ktoré vyplašene našlo svoju matku-kvočku. Zo skrine jej len tak vykúkali obe nohy, hlavou podopierala stenu skrine. 

Chlieb a vôňa otcových šatov ju myšlienkami prinavrátili do detstva. Pred očami sa jej mihali obrazy spomienok tak krásnych, a predsa tak vzdialených.

Anitu spomienka na otca rozplakala. Jeho starostlivosť rezonovala v jej vnútri ako ozvena. Prežila krásne a šťastné detstvo, za ktoré vďačila práve otcovi. Škoda, že jedného dňa sa to pominulo, ako zjedené cukríky, čo jej otec občas kúpil. Krásne dni vtedy vystriedali dni smutné.

Raz večer, práve vtedy začala chodiť do školy, začula krik. Otec s mamou sa nezvykli hádať, ale prečo krik zvýrazňovalo i trieskanie dvierok na kredenci? Počula rozbiť pohár. Aj rozbitý tanier narušil jej vnútorný pokoj. Potom otec zakričal a tresol dverami. Dlho si myslela, že mama prišla o robotu. 

Ale prečo sa otec odvtedy s matkou nebavil? Prečo už nechodil na ryby? Kde zmizol ten jeho úsmev? Vždy sa snažil vyzerať normálne, no cítila, že niečo už nie je ako inokedy. Prečo sa otec zmenil? Prečo odvtedy razil z otca alkohol? 

Myslela si, že ich to prejde. Toľko chcela vedieť, čo sa stalo. 

Vysvetlenie prišlo o pár rokov neskôr. Cestou zo školy si s kamarátkou pochutnávali na zmrzline, keď zbadala mamu – objala sa a bozkala sa s nejakým cudzím mužom. Márne sa doma pýtala matky. Matka jej len odvrkla, že sa do toho nemá čo starať. 

„Nenávidim ťa, mama!“ vyhŕklo z nej od hnevu. 

Mama podvádzala otca, preto sa pohádali otec zostal ako troska. Ale prečo mami? Prečo?

Anita tíško plakala. Veľké a horúce kvapky stekali jej lícom rozmazávajúc mak-up. Jej hruď triaslo, všetka tá bolesť spadla na ňu ako veľký balvan. Balvan ju totiž gniavil a ostreľoval jej srdce malými kamienkami ako guľomet chrliaci smrteľné dávky. Výčitky i rôzne myšlienky znásobovali žiaľ. Každý ju v živote zradil. Vtedy mama, teraz kamarátka. Najlepšia kamarátka.

Mohla ona za to? Vari mame vadilo, že si viac obľúbila otca? Otec veľa pracoval, vždy sa tešila, kedy príde domov. Vedela, že otec sa naje, chvíľu sa pohrajú a pôjde spať, lebo ráno skoro vstával do roboty. 

S mamou sa nevedeli hrať – stále musela upratovať, variť, prať, alebo niečo iné robiť.  A aj keď si chcela odpočinúť, ju so sebou do mesta nezobrala, nevydržala by vraj v rade. Mama ani nežartovala, vždy všetko vážne zobrala. Nevedela pochopiť matkine správanie, ani matka ju. Otec ju skôr pochopil.   

Potom mama odišla. Otca sa nepýtala, kde je mama. Vedela, za kým odišla. Otca to však zmohlo – z práce chodil úplne neskoro opitý na mol. Jedného dňa jej zavolali z nemocnice. Otca zrazilo auto. Prežil, ale jeho nohy ho už neuniesli. Zostal na vozíku. Prišiel o prácu. Otec sa snažil nájsť si nejakú prácu na doma, no všetko vždy po mesiaci vzdal.

Anita tíško plakala. Na um jej prišla Mária. Áno, tá Mária, ktorá sa ňou od detstva hrala, spolu písali úlohy, spolu chodili na strednú. A teraz ju zradila. Aká hanba! Jej najlepšia kamarátka. Myslela, že na večierku ju zabije.

„Majkanemohla by si ty povedať Tomášovi, nech spolu ideme na ten večierok? Ja sa tak hanbím.“

„Ale áno, Anita, neboj! Všetko zariadim,“ Majka sa milo usmiala.

No Anita si nevšimla ten záblesk jej očiach, výber šiat ju až príliš zaujal

Majka si kúpila svetlomodré šaty s hlbokým výstrihom a dlhými rukavicami po lakte. K šatám si kúpila čelenku s imitáciou osadenia mnohými diamantami. Predavač jej poradil, nech si nechá rozpustené vlasy. 

Anitu oslovili dlhé červenočierne šaty, po boku ozdobené ligotajúcimi sa hviezdičkami až k dekoltu. Určite si svoje vlasy učeše dohora, kde si ich zopne. Možno by sa k tomu hodilo, keby si dva pramienky, jeden z pravej a druhý z ľavej strany spustila. Už sa videla, ako s Tomášom tancujú na parkete. Áno, oni dvaja. On sa na ňu usmieva a berie ju nežne do svojich silných rúk.

Takto zasnívaná prebdela dve noci. Nevedela sa dočkať večera, a celý deň . 

„Ahoj, Anita. Tomáš ma posiela, aby som ťa vyzdvihol. Ja som Jakub!“ vysoký, no nie moc pekný chlapec sa ozval pri dverách.

Krv sa jej nahrnula do tváre. Adrenalín stúpol. Taká urážka! Myslela, že pribuchne dverami toho pendreka.  Prečo neprišiel Tomáš

Pôjde teda s touto vychudnutou opicouHneď si to pôjde dať za Majkou vysvetliť!

Keď prišli na večierok, začala atmosféra naberať správne obrátkyVošli dnu, odložili kabátik. Snáď aspoň tam ju bude Tomáš čakať. Lenže

„MáriaHnusoba jedna!“ chcelo sa Anite kričať. 

Majka tancovala s Tomášom. Obaja sa na seba usmievali. Bavili sa, ako keby nikto okrem nich na svete neexistoval. 

„Taxík!“ Anita vybehla von na cestu.

„Počkaj, odveziem ťa naspäť!“ Tomov kamarát ju tak-tak dobiehal.

Zovreté pery, stiahnuté obočie a oduté líca prezradzovali búrku. 

„Je mi to jedno! odmerane zahlásila Anita. Keby mohla, utopila by Mary v lyžičke vody.

Jakub zaparkoval pred jej domom. Anita si už otvárala dvere na aute, že vystúpi, keď ucítila jemný dotyk na pleci. Otočila svoju tvár, že už mu ide vynadať.

Jakubova reakcia ju prekvapila. Končekmi prstov jej jemne utrel slzy. Nahol sa dopredu. Na líci ucítila dotyk pier.

Anita sa znova rozplakala. Objímala vankúš, ktorý mokrila svojimi slzami. Pred pár minútami vystúpila z auta. V kuchyni si šla odkrojiť kúsok chleba. Otec sa prekvapil jej skorým návratom. Býval už iba v obývačke, lebo vozíkom nevyšiel na poschodie domu. Ušla najprv hore, potrebuje sa vyplakať. Ale pôjde sa mu vyžalovať. Vedel ju vždy tak láskyplne pohladiť po líci. 

„Vieš, Tomáš si ťa ani nezaslúži.“

„Prečo tati?“ cez slzy sa jej len veľmi ťažko hovorilo.

„Keď pozerá na to, ako vyzeráš, nevidí tvoje krásne vnútro. Nevážil by si ťa. Len by si sa stala jednou z jeho ďalších hračiek.“

Slová ju veľmi boleli, hoci otec mal pravdu. A ako sedela pri otcových kolenách, slzy zmáčali jeho nohavice. Prečo? Prečo je život k nej tak krutý?

Šaman

12.12.2018

Pôvodne uverejnené na scifi.sk ako poviedka na počkanie Bum. Bum. Bubny rytmicky bili. Tempo zrychľovalo, až rytmus ustal na dvestosedemdesiatich úderov za sekundu. Muž zatvoril oči. "Idem na viac »

Výťah

28.11.2018

Pôvodná verzia je v súťaži Ohnivé pero 2018, jesenné kolo. Zvuk výťahu zanikal v pracovnom ruchu vstupnej haly policajného inšpektorátu. Spletenec nôh sa rozmotával rôznymi smermi a nechával viac »

Parkovanie

06.11.2018

Ako každý deň, aj dnes večer som sa vybral na menší nákup do obchodu. Už začínalo byť šero, keď som sa blížil k obchodu. Na neďalekom parkovisku drobné auto naštartovalo a cúvaním sa viac »

Jemen, Hudajda, boje, vojna, vojaci, povstalci, bojovníci

V prístave Hudajda zaznamenali aj napriek prímeriu prudké boje

16.12.2018 16:00

Vyslanec OSN Griffiths naliehavo vyzval súperiace strany v Jemene, aby rešpektovali dohodu o prímerí.

Mochovce, elektráreň

Tretí blok Mochoviec podstúpi dôležitú skúšku

16.12.2018 13:45

Slovenské elektrárne pokračovali s dostavbou tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce aj počas jesenných dní.

Kažimír

Kažimír: Vyrovnaný rozpočet si môžeme dovoliť aj s istými rezervami

16.12.2018 13:21

Víťazmi rozpočtu na rok 2019 sú podľa ministra financií rezort obrany a zdravotníctva.

Pavel Brunovský

Vo veku 84 rokov zomrel matematik Pavel Brunovský

16.12.2018 12:48

Matematik a vysokoškolský pedagóg, profesor Brunovský zomrel po ťažkej chorobe.

Aleš Horváth

Posadťe sa, hneď prinesiem kávu. Aj koláčik si prajete?

Štatistiky blogu

Počet článkov: 106
Celková čítanosť: 45331x
Priemerná čítanosť článkov: 428x

Autor blogu

Kategórie