Založ si blog

Odpustenie

V zámku cely sa ozval štrkot kľúčov. Väzenský dozorca sa snažil niekomu niečomu vysvetľovať, no i pri jeho snahe mať tlmený hlas som všetko počul.

„Zabil kamaráta. Kameňom mu viackrát prerazil lebku,“ dozorca otváral dvere, keď to dohovoril.

V šere som uvidel postavu muža. Celý čierny, široká fialová stuha bola prehodená cez obe plecia. Na jej oboch jej koncoch bol zlatý kríž.

„Farárko? Načo mi tu je farár?“ ohrnul som nos. „Choďte preč, páterko, ja sa spovedať nebudem!“

Kňaz nič nehovoril. Vošiel do môjho šera, kľúč sa otočil a zostali sme v tom tichu obaja. Čakal som tie prihlúplé reči.

„Nepočuli ste?“ zvýšil som hlas. „Choďte do riti, ja vám nebudem nič hovoriť. Zabil som ho, bastarda zkurveného  a čo? Nemal ma oklamať. Ja sa za to nehanbím!“

Stíchol som. Dozorca bol stále za dverami, určite počul môj krik. Možno otvorí dvere, a začne ma mlátiť, aby som náhodou páterkovi neublížil. Otvorilo sa okienko. Kňaz sa usmial na dozorca a zavrtel hlavou. Vo svetle som zbadal, že to je muž v najlepších rokoch. Nebol ustarostený, vrásky ešte zďaleka sa nehlásili. Pokojný. Sadol si na zem, kolená mierne pokrčil. V ruke sa mu objavil goráliky, pomaly ich začal preberať. Pery sa mu hýbali, darmo som stíchol, aby som počul, čo hovorí.  Určite tie jeho naučené básničky.

„Moja duša je černejšia než ten váš habit, páterko. Mne tie vaše riekanky už nepomôžu. Čo ste ma prišli uriekavať pre toho vášho Ježiša? Ja neverím v Boha! Keby Boh existoval, nezobral by mi toľko ľudí z môjho života. Keby tu bol, pomohol by mi stať sa lepším človek. Ľudia by sa nezrádzali, chlapi by držali slovo, a ženy? Ženy by nevyužívali mužov.“

Kňaz akoby nereagoval na moje reči. Vytáčalo ma to viac akoby mi tu kázal o Bohu.

„Keby bol Boh, nebolo by toľko utrpenia. Svet by bol plný lásky, tak ako to hovorí ten váš Ježiš.“

Ústa mi od hnevu klepotali viac. Žeby tie farárkové zaklínadla ma očarovali, a preto som bol tak ukecaný?

„Aj Louis, ten pankhart. Okradol ma o peniaze. A potom aj o priateľku. Ani jedno sa nedá odpustiť. Vy farárkovia furt hovoríte o odpustení, ale čo si mám nechať furt ubližovať? Každý musí zaplatiť za zlyhanie. Keď ľudia vedia, že im nič neodpustím, tak mi dajú pokoj.“

Kňaza to neprestávalo baviť. Ani mňa počúvať, ani modlikať sa.

„Určite ani vy by ste nikomu neodpustili. Rečí plno o odpúšťaní, ale určite ani vy by ste nikomu neodpustili.“

„Nemáš pravdu,“ pokojne sa ozval kňaz.

„Neverím vám. čo ste taký slaboch, že si necháte ubližovať? To ste taký blázon?“

„Keď som bol malý, tak som bol ako ty. Od seba a od každého som vyžadoval dokonalosť. Tiež mi ľudia ublížili. Kamarát splašil koňa, spadol som. Tiež som tu to nevedel odpustiť…“

„Ha! Nehovoril som? Ste taký istý človek, len sa hráte na dokonalých, ale sami dokonalí nie ste.“

„Neprerušuj ma. Odvtedy ma bolel krk. Otec so mnou chodil po všelijakých doktorov. Skúšali mastičky, odvary, masáže i čo ja viem, ešte čo. Už nebolo nádeje, že ma niekto vylieči. V kostole som postával pred spovednicou. Kňaz ma nechcel vyspovedať, dokým sa s ním nepoprechádzam vo farskej záhrade. Zaviedol ma k mladému stromu. Kázal mi naukladať na stromček kamienky, malé veľké, aké som len našiel. Strom sa začal ohýbať. Však ten strom sa zlomí, nebolí ho to? opýtal som sa kňaza. A vieš čo mi odpovedal?“

Kývol som nahnevane bradou. Neviem prečo ma to zaujalo.

„Každé tvoje neodpustenie je ako jeden kameň zavesený na tvojom krku. Ak chceš mať zdravý krk, musíš sa naučiť odpúšťať. Ak nie, tvoj krk sa zlomí. A dokým nebudeš ty odpúšťať ľuďom, ani oni tebe neodpustia.“

Kňaz opatrne vstal.

„Aj tebe odpúšťam, viem, že to nebola tvoja vina!“

Keď kňaz zmizol, zapozeral som sa malým otvorom von. Ozaj je odpustenie také dôležité? Ozaj môže mať odpustenie taký vplyv na krk človeka? Och, ako som len túžil žiť v dobrom vzťahu, možno som… mal naozaj odpustiť. Neskoro, ráno ma odvedú na šibenicu, už bude neskoro niekomu odpúšťať. Jedine sebe ešte môžem odpustiť, že som si za celý život neodpustil tie svoje zlyhania. Kiež by aj mne Boh odpustil, za to že som nedokázal odpúšťať druhým ľudom, ani jemu. Nie, nechcel som sa nikdy zmieriť s tým, čo sa dialo okolo mňa. Nie, neodpustil som ľudom ich nedokonalosť. Ani im, ani sebe.

Bordel

18.06.2018

Ohnivé pero Q1 2018: "Počúvaj,“ obrovský entuziazmus naplnil vesmírny čln, „dostal som ohromný nápad.“ „Zase chceš pašovať tie myši cez polku galaxie a predávať ich trikrát pod cenu viac »

Parte

27.05.2018

Cestou po parkovisku k môjmu autu som si všimol, že vo vedľajšom aute sedí asi o 15 rokov mladšie žieňa. Blonďavá hlava, vkusný účes a vyletnený outfit vzbudzovali moje sympatie. 'Už len viac »

Milujem ju

06.05.2018

Milujem ženu. Je to láska môjho života. Žena, ktorá ma za chvíľu bude nenávidieť a budem pre ňu ten najhorší na svete. Milujem na nej jej ženskosť. A i náhodným dotykom a bozkom na ruku viac »

Islamský štát, džihád

V Nemecku obvinili muža z plánovania útoku na klzisko v Karlsruhe

14.08.2018 23:08

Muž podstúpil výcvik ostreľovača u Islamského štátu v Iraku v roku 2016, potom sa v roku 2017 vrátil do Nemecka.

Erdogan

Ignorujte iPhone. Erdogan žiada od Turkov bojkot elektroniky z USA

14.08.2018 22:46

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v utorok vyhlásil bojkot elektroniky zo Spojených štátov.

maduro

V súvislosti s pokusom o atentát na Madura zatkli generála

14.08.2018 20:43

Podľa venezuelských predstaviteľov boli pri pokuse o atentát využité dva drony naložené plastickými trhavinami.

Jozef Roháč

Jozef Roháč sa priznal k vražde, za ktorú si odpykáva trest iný človek

14.08.2018 20:27

Slovák sa priznal k vražde podnikateľa Józsefa Prisztása, pričom súd pred dvoma rokmi právoplatne odsúdil za tento skutok Istvána Hatvaniho.

Aleš Horváth

Posadťe sa, hneď prinesiem kávu. Aj koláčik si prajete?

Štatistiky blogu

Počet článkov: 103
Celková čítanosť: 36770x
Priemerná čítanosť článkov: 357x

Autor blogu

Kategórie